SUPERŠPRINT FTVŠ TRIATLON 2020 DOSPELÍ – 2.ČASŤ

REPORTY A PRIEBEH TRIATLONU

Ajka Synková

„Nebolo to ľahké, 30 stupňov je dosť. Hneď na začiatku behu som myslela, že to nedokončím. Ak by som to však vzdala strašne by ma to mrzelo. Takže som bojovala. Celý beh, aj na bicykli som bola strašne smädná. Taký smäd som ešte nezažila. Takže po skoku do bazéna som si z tej vody logla. Bolo mi jedno, čo všetko v tom je. Som šťastná, dala som to a som majsterka Slovenska v super šprint triatlone v mojej kategórii. Dakujem trénerovi Marošovi Horínkovi, bez neho by to nebolo :)“.

Daniel Hettych: „Superšprint FTVŠ boli moje prvé preteky po viac než roku a musím povedať, že mi dali celkom zabrať. Ako iste viete, prvýkrát sa išlo v obrátenom poradí (beh-bike-plávanie), kde na plávaní sa veľmi predbiehať nedalo, čo bolo pre mňa nevýhodou. Beh som sa snažil ísť rozumne a postupne zrýchľovať a neprepáliť to na začiatku, čo mi aj celkom vyšlo. Na biku sme sa točili asi traja, čo sa tiež dalo. Na plávaní ma našťastie nikto nepredbehol a dobehol som ako 15. čo znamená postup do ďalšieho kola. Lapal som po dychu a nedokázal som si predstaviť ísť ešte raz, keď som počul oznam, že štart je o 5 min. Rýchlo som si nachystal bike a išli sme znovu pretekať. V druhom kole, ktoré sa riadilo normálnym triatlonovým poradím, som mal problém už aj s plávaním, cítil som sa akoby som neplával rok. Bike a beh, ktoré nasledovali boli taktiež utrpenie ale už som vedel, že na ďalší postup nemám. Bude treba viac potrénovať, aby som sa cítil dobre na týchto pretekoch na budúci rok. Na záver musím povedať, že preteky boli super zorganizované a zázemie bolo krásne spravené, čo mi veľmi spríjemnilo atmosféru. Taktiež bolo super stretnúť starých kamarátov a trochu si s nimi po súperiť. Už to ale nebol tak vyrovnaný boj ako napr pred 2 rokmi :)“.

Katka Krídlová: „Tohtoročný superšprint bol mojím doteraz asi najnáročnejším triatlonových zážitkom. Toľko bolesti za jeden deň som ešte nikdy nezažila. 🙂 Keďže tohtoročný systém vyhodnocovania bol založený na bodoch, bolo treba makať od začiatku do konca. Prvé kolo bolo v netradičnom formáte beh-bike-plávanie. Aj keď som sa spočiatku tejto kombinácie obávala, myslím si, že mi celkom sadla a takticky som si vytvorila na behu náskok, no stálo ma to dosť veľa síl. Do 2. kola som už nastupovala so značnou únavou, ale stále som na tom bola pomerne dobre. Toto plávanie bolo jedno z mojich horších, ale bola som v skupine, takže som to nejako veľmi neriešila. Problém nastal na biku okolo 3. kilometra, keď sme až príliš spomalili. Nikto z 6-člennej skupiny už nechcel striedať, lebo každá z nás chcela čo najviac ušetriť. Tým pádom bola väčšina našej skupiny na behu relatívne fresh, čo mi nesadlo úplne do mojej taktiky na beh. Okolo 300m pred cieľom som začala šprintovať, no moja snaha nestačila a prehrala som v záverečnom finiši o došľap. Do finálového kola som už išla s veľmi zlým mentálnym nastavením. Snažila som sa myslieť  pozitívne. Našťastie moja hlava bola tento krát silnejšia ako moje telo a každú jednu sekundu som si hovorila, že to nechcem vzdať. Túto sezónu som trénovala  ako nikdy predtým a cítila som sa, že mám naviac. No tento víkend to nevyšlo. Ale koniec koncov to hodnotím aspoň ako dobrú skúsenosť do budúcna, aj keď som si nesplnila svoj osobný cieľ. Malou útechou bolo aspoň 3. miesto v kategórii a 5. miesto celkovo, aj keď zďaleka nie v plnej konkurencii“.

Ema Beke: „Keďže väčšina mojich reportov znie tak, ako keby som písala telegram, rozhodla som sa, že pri tomto sa posnažím a zapojím do jeho tvorby viac mozgových buniek. Na svoj štart som čakala ako na teplé rožky (keďže som prišla už ráno ako suport), no nakoniec som sa dočkala a odštartovala v tom najväčšom teple o 14:00. Naplánované boli 3 ženské štarty (štvrťfinále, semifinále, finále s  iba 10 minútovou pauzou). Začínali sme obráteným triatlonom (beh, bike, plávanie). Snažila som sa to neprepáliť. Mala som mierny problém s nasadzovaním čapice a okuliarov cestou na bazén. 2. štart bol spestrený netradičnou jazdou na biku a divokým gestikulovaním v podaní jednej zo skúsenejších pretekárok a zakončený finišom astronomických rozmerov s Katkou (naozaj netuším, kde sa vo mne táto energia na finiš nabrala:)). Tretí a zároveň posledný štart som tiež zvládla úspešne. Najzaujímavejší zážitok z pretekov bolo, keď sa podo mnou zrútila časť stupňa víťazov. V tom momente som mala snáď vyšší tep ako počas celých pretekov :)“.

Laura: „Na preteky organizované našim klubom a na pôde školy, ktorú študujem som sa celkom tešila. Atmosféra bola výborná a tak som aj na štart išla úplne bez stresu. Prvé kolo som bola v nevýhode, pretože sa nezačínalo mojou najsilnejšou disciplínou- plávaním ale behom. Na biku sa mi v tomto kole išlo zle a po skoku do bazéna som necítila záber a nohy nespolupracovali. V druhom a treťom kole kde už sa išli disciplíny v klasickom poradí sa mi potvrdilo, že potrebujem pred pretekom oveľa dlhšiu a intenzívnejšiu rozcvičku. Tempo som vedela stále zlepšovať a posledné 2km behu sa mi šlo ľahko bez pocitu väčšej únavy. Aj keď konkurencia v mojej kategórií nebola veľká víťazstvo ma potešilo. Celkovo sa teším zo svojho kondičného ale aj technického zlepšenia na trati:)“.

Marián Siváček: „Po 4-mesačnej úplnej prestávke od behu, mnohých ďalších kompromisov a prerušení tréningu, som šiel na preteky bez akéhokoľvek očakávania. Na nešťastie pre mňa sa štartovalo nie klasicky, ale beh-bicykel a až na záver moja najsilnejšia disciplína plávanie. Po štarte v behu som samozrejme hneď zostal v zadnej časti, ale podarilo sa mi bežať pred najväčšími súpermi z AG. Na bicykli som sa síce vytrápil sám, ale moc som na balík pred sebou nestratil. V záverečnom plávaní sa mi podarilo ešte dvoch súperov predbehnúť. Tieto preteky mi moc nesadli, dnes to nepatrilo medzi moje úplne najlepšie výkony. I keď som nepostúpil do semifinále, aspoň sa mi podarilo o pár sekúnd vyhrať svoju kategóriu a dosiahnuť len o 2 sekundy pomalší čas, ako minulí rok na rovnakej trati“.

Valika: „Na tieto preteky som išla s malou dušičkou, lebo viem, že superšprint je veľmi rýchly a „neúprosný“. No na druhej strane som sa hrozne tešila, lebo sme si dali záležať na prípravách, a boli sme na domácej pôde. Od rána som nasávala atmosféru triatlonu, fandili sme, užívali krásne počasie a priateľskú atmosféru, avšak len do obeda. Potom prišla nervozita, neviem či zo svojho poobedného štartu alebo skôr z mojich detí, ktoré si prvý kráť vyskúšali postaviť sa na štart. Po 14tej odštartovali ŽENY 16+ a vtedy to celé na mňa doľahlo. Stres, aby som niečo nepoplietla, lebo v takomto super rýchlom triatlone sa za každú chybu platí. Prvé kolo som zvládla, prišiel postup do semifinále. Mala som necelých 5minút, aby som sa pripravila na druhý štart. Išlo to fajn, dobre sa plávalo, na bicykli som bola osamotená, nemala som sa koho chytiť, takže to bolo len o mojich nohách a hlave a beh to už len doklepol. Postúpila som ako 9. a som si vydýchla, že už nemusím ísť do FINÁLE, lebo som mala pocit, že som K.O. Realita bola iná a šup ho do finále. Tam už som siahla na dno mojich síl, keďže som skôr na vytrvalostné dĺžky ako takého rýchle krátke trate. Zadarilo sa, hoci som dostala aj penalty box a skončila som v kategórii na 2.mieste a celkovo 8. žena. Nebiť fandeniu mojej rodinky, kamošov/šiek a tímu, asi by som poľavila“.

Tomáš Hettych: „Bol to môj druhý FTVŠ superšprint v živote, v príjemnom počasí a so skvelými ľuďmi. Vzhľadom na koronu mám málo naplávané, ale o to viac mám nabehané a asi aj na bicykli mám viac ako minulé roky. Veľmi mi vyhovovalo, že sa začínalo behom a až potom sa išlo na bike. Mal som síce pocit, že som začal pomaly, ale priemery ukazovali iné. Ako hovorí tréner „začni naplno a postupne pridávaj“, tak som sa toho držal. Prvé depo som mal na počudovanie celkom rýchle a vyrazil som za Robom na bike. Trvalo mi pol kolečka, aby som ho dobehol, ale potom sme išli spolu a striedali sme sa. Mal som z biku dobrý pocit, ale ešte sme asi mohli pridať. V druhom depe som dostal 10s penalty, lebo som si prilbu rozopol asi 2 metre pred stojanom. Tých 10 sekúnd ma stálo asi 2-3 miesta, lebo ma to trochu rozladilo a predbehli ma 2 pretekári. Poučenie na budúci rok: nešetriť sa na behu ani na biku, treba ísť „bomby“.

Silvia Andrassy: „M – SR v superšprint triatlone ma veľmi prekvapili po viacerých stránkach. Nečakala som, že pretek s takými vzdialenosťami dokáže byť tak náročný a pekný zároveň. Nebola sranda ísť 3 – krát po sebe a mať na predýchanie a opätovné nachystanie depa iba pár minút. Prvé vyraďovacie kolo (štvrťfinále) sa išlo naopak, a teda sa končilo plávaním. Nebolo mi všetko jedno, keď som lapala po dychu z jazdy na bicykli a mala som skočiť do vody, ale nakoniec som po pár metroch chytila svoj rytmus. Druhé kolo (semifinále) bolo fajn a vo finále som spravila chybu, kedy som išla o jeden okruh (1km) menej. Aj napriek tomu mám z preteku výborný pocit. Zažila som to najnamakanejšie depo, zázemie, atmosféru a podporu teamu, ktorú si dávame navzájom“.

Peťo Dekýš: „Po štarte som si vytvoril náskok a kontroloval prvé – majstrovské miesto v kategórii až do cieľa. Profesionálne pripravené preteky, výborné počasie a môj fan klub mi pripravili jeden pekný a zároveň výnimočný deň. Ďakujem“.

Roberto Lenceš: „Tieto preteky boli pre mňa ďalšie do série vracania sa k triatlonu a k športu, po prestávke a žiaľ výraznom pribratí. Tomu zodpovedal aj priebeh, asi najviac by som chcel zlepšiť bicyklovanie a dotrénovať najmä nástup a zoskok z bicykla, tam tiež ušli zbytočné sekundy. Postup do semifinále mi ušiel o jedno miesto. Takže už len trénovať. Preteky boli zorganizované super, divácky atraktívne, takže sa teším na jar“.

Alex Trutz: „Tento rok sa Superšprint FTVŠ veľmi líšil od minulého. Na rozdiel od minulého roka som nemal problém dostať som do semifinále a dokonca aj do finále. Pred pretekmi som sa však necítil najlepšie. Pri prvom behu som neudržal vedúcu skupinu, ale na postup to stačilo s malou rezervou. Druhé kolo som sa cítil veľmi zle už od začiatku, ale na biku sa mi podarilo ujsť z balíku a napojiť sa na skupinu predo mnou. Únava sa však podpísala na behu. Počas finále som sa už cítil trošku lepšie a podarilo sa mi obsadiť 11. miesto. Myslím si, že to boli pre mňa tie najnáročnejšie preteky a som veľmi spokojný so svojím výkonom“.