Bližšie Vám už svoje výkony priblížia naši aktéri.
Alex: „Tento víkend to konečne prišlo, môj prvý európsky pohár, moje prvé preteky s ohromnou konkurenciou. V piatok na obed sme sa pobalili a vyrazili sme do rakúskeho Welsu, kde sme v nedeľu mali štartovať. Na ďalší deň, po kvalitnom spánku a regenerácii, sme si prešli cyklistickú trať, lebo mala aj krátku technickú časť. Podvečer sme išli odskúšať vodu a trošku sa vyplávať. Po prevzatí balíkov, sme sa vybrali na večeru a potom rýchlo do postele. Deň pretekov nám začal celkom skoro, na pláne sme mali ešte rozbehanie alebo rozjazdenie, neskôr ľahké raňajky a následne posledné prípravy. Aj napriek vysokému štartovnému číslu, sa mi podarilo nájsť si dobrú štartovnú pozíciu. Všetko sa vydarilo, skok do vody, okuliare zostali na očiach a už som mal len plávať. Vedel som, že plávanie nebude jednoduché a že budem mať čo robiť ak chcem vyplávať v skupine, ale už minútu po štarte som vedel, že to bude veľmi bolieť. Plával som najrýchlejšie ako som vedel, no ostatným som len tak tak stíhal. Nakoniec sa mi podarilo vyplávať tak, že som nešiel na biku sám. Beh do depa bol na môj vkus trošku dlhý, ale myslím, že tam sme trpeli všetci rovnako. Depo vyšlo na jednotku, neoprén bol hneď dole a naskočenie na bike vydarené. Rýchlo som si podobiehal zopár samotárov a začali sme ťahať. Boli sme celkom malý balík, v ktorom som bol s dvomi Čechmi a dvomi Švajčiarmi.
Ešte nikdy som nezažil, že by sa takto makalo na pretekoch počas biku. Väčšinu času som strávil na prvej pozícií, kde som sa striedal s jedným zo Švajčiarov. Občas dopredu zablúdili aj ostatní, ale tí tam dlho neostali. V poslednom kole sme dobehli jeden väčší balík, no to už sme boli skoro v depe. Depo bolo opäť vynikajúce, takže na beh som vyrážal z našej skupiny ako prvý. Odvtedy som mal už len jeden cieľ a to dokončiť preteky. Noha začínala bolieť stále viac a viac a ja som čím ďalej viac kríval. Aj napriek odporúčaniam trénera, aby som to zabalil, som pokračoval ďalej a aj keď som bol už úplne posledný, tak som si to dokríval do cieľa. Úprimne, mal som zo seba ohromnú radosť. Vedel som, že som do prvých dvoch disciplín dal úplne všetko a navyše sa mi podarilo aj dokončiť. Teraz však už vidím, že mám ešte veľké rezervy a budem musieť veľmi veľa trénovať, aby som bol schopný pretekať na tejto úrovni, ale verím, že Maroš ma tam veľmi rýchlo dostane.“
Katka: „Európsky juniorský pohár vo Welse bol mojou premiérou na európskej triatlonovej scéne. Keďže som vedela, že konkurencia bude viac než dobrá, nešla som tam s príliš vysokými očakávaniami. Najlepším scénarom bolo sa umiestniť do polovice štartového poľa (t.j. 26. miesto) čo sa mi síce nepodarilo, ale so svojim výkonom som aj tak celkovo spokojná. Mojím osobným cieľom bolo neskočiť posledná a hlavne si to užiť. 🙂
Plávali sme v rieke po prúde, čo nám, ako slabším plavcom, hralo v prospech. Stačilo si nájsť výhodnú pozíciu. To sa mi ale na štarte úplne nepodarilo, lebo na výber som mala už len 8 miest z 53, no nakoniec sa mi ale podarilo obstojne vyplávať. Nasledoval 300-metrový výbeh do depa, počas ktorého sa nás pozbierala asi 20-členná skupinka, ktorá vytvorila 2. veľký balík, kde sa okrem mňa nachádzala aj Ema. Biková trasa bola na štýl technického kritéria, kde sme 5-krát obišli kolečko s 2 kruháčmi, 7 zákrutami a 2 dlhšími rovinkami. Trasu sme mali zmáknutú zo soboty, takže tá nám problémy nerobila a vo veľkom balíku sa jazdilo celkom komfortne, ajkeď miestami to bolo celkom hektické. Na beh som vybiehala s celkom dobrými nohami, no vedela som, že ešte musím čo-to ušetriť do finishu. Opäť ma týmito (takmer celými) 3 okruhmi sprevádzala moja verná Ema, čo ma značne hnalo vpred. V poslednom kole sa mi ešte podarilo dobehnúť pretekárku z Holandska, na ktorú som ale v cieli nestačila, a tak som si dobehla po 35. miesto.
Bola to skvelá skúsenosť, ktorá ma opäť posunula vpred už sa teším na ďalšie preteky tohto typu, keďže sa to s tými našimi domácimi nedá vôbec porovnať.“
Ema: „Prvý Európsky pohár máme úspešne za sebou. Plávanie, no povedzme, že bolo troška agresívnejšie ako to, na čo som zvyknutá v slovenských podmienkach. A konkrétne toto plávanie vo Welse bolo o to viac iné, lebo sme asi 600m sme plávali po prúde rieky (z toho vyplýva, že sme sa trochu potrápili aj proti). Výbeh z vody dlhý a veeeľmi úmorný, odvážim sa tvrdiť, že najhoršia časť preteku. Bike bola technická trať plná 90° zákrut, ale trasa sa mi páčila, rýchlo to ubehlo a stíhalo sa relatívne v pohodičke. Vyskytlo sa pár kritických situácii. Raz som sa už videla na zemi, keď priamo predo mnou spadla jedna z pretekárok a nechýbalo veľa a pridala by som sa k nej. Stratu po tomto skoro-páde som teda musela istý čas dobiehať, ale našťastie sa všetko zvládlo. Tak pred nami už iba 3 okruhy behu. Trať opäť celkom zaujímavá a čo je hlavné, občas sa vyskytol aj tieň :). Som rada, že sa mi aspoň dve z troch kôl podarilo bežať vcelku normálne a až potom ma začalo pichať v boku. Aj som si zafinishovala a z dobehového priestoru ma odpratali tak rýchlo, že normálny smrteľník nemal šancu postrehnúť, že som tam niekedy bola.“
Photo credit: @realizsportteam
