Počas 17. ročníka ČSOB Bratislava Marathon sa na štart postavili aj členovia nášho klubu, medzi nimi: Valika, Tánička, Editka, Aďka, Barbor a Ajka :). Dievčatá si zapretekali v rámci rôznych disciplín tohoto podujatia, ktoré bolo bolo naozaj pre každého. Zúčastnilo sa ho dokonca rekorných 7500 pretekárov. Teplé a slnečné počasie z predchádzajúceho víkendu zastúpilo chladné, ba takmer zimné počasie, čo však baby neodradilo a zabojovali ako sa patrí.
Valika Pírová: „Môj zatiaľ najrýchlejší polmaratón – ČSOB polmaratón. 3.apríla som mala naplánovaný polmaratón. Keď ma trénerko Maroško testoval, povedal, že by som to vedela dať v tempe 4:40. Tajne som verila, že do 1:38hod sa zmestím.
Týždeň pred pretekmi som bola veľmi nabudená, hlava správne nastavená a vedela, som že to dám. Lenže „chybička v programe sa vloudila“. V sobotu, týždeň pred pretekmi, som zavolala trénerovi, že vynechávam tréningy, lebo som ochorela, ale že do 3 dní som fit. Bohužiaľ, priedušky to schytali a nevyzeralo to, že pôjdem čo i len na štart.
V sobotu som bola prihlásená ako PACER na 10 km tempo 5:30, to som nechcela zrušiť kvôli ľuďom, ktorým to vždy pomôže. Sobotňajšia 10tka mala rozhodnúť, či pôjdem nedeľný polmaratón. Neľutujem svoje rozhodnutie, že som sa postavila na štart. Počko bolo síce chladné a vietor miestami nárazový, ale tá atmosféra stála zato. Síce som polmaratón neodbehla do 1:38, napriek tomu padol môj osobák a to 1:41:17 . Stehná pálili už od 16teho kilometra a tuhli čo raz viac, v 18 kilometre som aj zastavila, ale hlava bola silnejšia a opäť som sa rozbehla a dotiahla do konca. Ďakujem všetkým, čo fandili a aj bežcom, ktorí ma burcovali k rýchlejšiemu behu. Aj napriek chorobe a počasiu padol môj osobák a verím, že toto je len začiatok nášho zrýchľovania, že trénerko? Ďakujem a teším sa na sezónu.“
Ajka Synková: „V sobotu som bežala svoj 2. Minimaratón. Aj keď bolo dosť chladno bežalo sa mi dobre. Čas som si zlepšila o 3:30, zabehla som ho v celkovom čase 26:16. Celkove behám 4 roky a verím, že sa ešte môžem zlepšiť a veľmi chcem. Chystám sa viac trénovať.“
Editka Medzihradská: „Zúčastnila som sa behu v ČSOB Mini maratóne, 4,2 km. Bola sobota, vcelku pekne ale veľmi chladne, ba až zimné počasie. Jeden nevedel, ako sa ma obliecť. Ale keďže boli zimné teploty, tak do 5 stupňov, tak bolo rozhodnuté – obliecť sa klasika ako v zime na beh. Našťastie nepršalo – ale podľa predpovede počasia malo pršať. To by bolo veľmi nepríjemné. Pršať – či vlastne snežiť – začalo až večer po behu. Bolo to ozaj ako na vianoce, kopa snehu. Až si jeden pomyslel, že ďalší deň asi nebude Maratónsky bežecký deň, ale Maratónsky bežkársky deň.
No nič, poďme naspäť k sobote. Ja som vždy taká nervózna pred začiatkom, že až. Išli sme behať v prvej vlne, bola zima, na štarte sme skákali nech sa zahrejeme. Vedľa nás stali nadšenci v krátkych nohaviciach a krátkom tričku, uff. To budú asi ti dobrí, čo to dajú za menej ako 5tkovym tempom… Mala som srdce v ušiach a v hlave, snažila som sa upokojiť, nech ma ten adrenalín neunaví ešte na štarte. Bola som rada, že tam je so mnou Ajka. Vyštartovali sme. Ajka sa dostala predo mňa a ja som ju nasledovala. Dávala som si pozor aby som neprepískal tempo, a tak som sa trochu spomalila. Najväčším zaberákom boli “kopčeky smerom nahor”. Nechcela som prejsť do kroku, lebo by som sa ťažko motivovala opäť začať behať. A tak som kopčeky dohora tiež “vybehla”, ak sa to da behom nazvať. Ale neprešla som do kroku. Čo som si všimla bolo, že keď sa most začal v druhej polovici skláňať smerom nadol, tak som to cítila. Konečne! Doteraz som to vôbec necítila, že taký mierny sklon má tiež výhodu v behu. Koncom mosta už sa ozaj bežalo dole kopcom a to som využila (prvý krát) a nechala som sa rozbehnúť podľa dolu kopca. Aj keď sa mi zdalo, že to je dobré ako bežím, všetci ma predbiehali. Je to strašný pocit. Hlavne keď niekto, kto už kráčal, vás opäť predbehne… a potom opäť začne kráčať a vy ho predbehnete… a potom zas on vás… a najviac ma naštvalo, že aj v cieľovej rovinke ma títo chodiaci bežci pekne jeden za druhým predbiehali akoby nič… No ale poďme naspäť. Beh cez nábrežie bol ok, mám rada, keď bežím popri bubnistoch, čo bubnujú rytmu, ozaj to pomáha. Človek sa tak otrasie trošku a ide… a zrovna pred ďalším kopčekom dohora – z hrádze na most. Ale aj to som vybehla, neprešla som do kroku. Napriek tomu, ze Ajka prešla do kroku (cely čas bola predo mnou) ja som ju nevedela svojim behom dobehnúť, a to ozaj bola iba kúsoček predo mnou. No, hovorím si, asi bežím pomalšie ako ona kráča… to teda “letím”, zasmiala som sa pre seba. Ale nevzdala som to, poctivo som to “odfučala”. Strašne fučím keď behám, ako lokomotíva. V polovici mosta to už bolo vo vačku – už sa to začalo zvažovať a konečne dolukopec a rovinka už sa išlo dobre (aj keď som nevedela moc zrýchliť ale robila som čo sa dalo). “Chodci” ma predbehli, bola som na nich až takmer nahnevaná až som sa čudovala, že prečo akurát tento pocit. Je to ozaj frustrujúce a človek sa musí zaťať a vytiahnuť všetku silu a zabojovať pri cieli. Nemám rada, keď pred cieľom sú 3 akoby brány (ciele) – lebo som nevedela, ktorý pre pána jána je vlastne ten cieľ. Dobre by bolo mat iba jednu cieľovú bránu. (tie dve predtým boli reklama).
A čo sa oblečenia týka – už pri prvom hore kopci som závidela tým, čo boli len v kraťasoch – lialo zo mňa ako z krhly…
Spravila som osobák, 26:38. Neverila som vlastným očiam. Super! Len pre porovnanie, minuloročný výsledok bol 29:58 (a to som sa tiež veľmi tešila, lebo som to chcela zabehnúť pod 30 min a podarilo sa).
Tak sa teším, ďalšia účastníčka medaila na kľučke. A teraz už len dobre trénovať a snažiť sa aby aj budúcoročný mini maratón bol opät posun o kus k lepšiemu výsledku!„
Aďka Ďurišiová: „Na polmaratón som sa prihlásila pred dvoma rokmi. Prvý rok preložil COVID-19 a druhý som musela preložiť kvôli problémom s nohou. Vlastne som to prekladala s tým, že už možno ani nikdy také niečo nezabehnem. Po polroku čo som nebehala, dokonca chvíľami ledva chodila, som ale predsa len začala, postupne, pomaly a opatrne.. Nechcela som niečo prepáliť a pokaziť, a tak som koncom januára poprosila o radu a pomoc nášho trénera Maroša. Má zo mňa určite zopár šedín navyše… s mojim hobby prístupom, on, zvyknutý na serióznych športovcov…
Ešte pred týždňom som rozmýšľala, či si radšej trasu neskrátim na 10 km a keď som videla začiatkom týždňa predpoveď počasia, nebolo mi všetko jedno. Medzitým to už ale kôli rodinnému programu možné nebolo.. zostal polmaratón v nedeľu alebo nič.
Dala som si internú podmienku, že keď nebude zhora nič padať (dážď, sneh) idem… a nepadalo. Do 11 km som normálne verila vo výsledok, ako som si stanovila (pod 2 hodiny), ale potom zadul severák, zmrazilo ma a už to nešlo… Stále som si opakovala, že to nesmiem vzdať, atmosféra naokolo bola tiež úžasná a pomáhala. Aj keď som na Starý most vyšla krokom, na najbližšej občerstvovačke (na 17 km) mi vodu podával môj synátor so slovami: „Adi ideš, to dáš, už len kúsok „ – a tak som šla a dostala som sa do cieľa.
Ten pocit, keď prekonáš sám seba je naozaj úžasný a neopísateľný, treba ho len naozaj zažiť. A tak ďakujem za tie okamihy, emócie a podporu.
Do cieľa nakoniec odbehol z občerstvovačky na chvíľu aj môj syn, vystískal ma a tešil sa možno ešte viac ako ja J neviem, či z toho, že som to prežila alebo bol na mňa naozaj, ako povedal hrdý – že nemá každý takú maminu.. „
Tánička Churá: „Pre mňa druhý polmaratón v mojom aktívnom športovom živote. Pocitovo bol horší ako ten prvý. Bol a mi zima, fúkal vietor, ľadová občerstvovačka a potom to už išlo jedno s druhým. Z toho počasia mi nešli nohy i keď hlava by aj bežala. Ani neviem ako ďalej komentovať môj druhy polmaratón…ale boli tam so mnou moje baby a tak aspoň sranda bola. Jasne, že sa teším na ďalší pretek v poradí :)..“
photo credit: @realizsportteam
Barbora Jančárová: „Pre mňa druhý polmaratón v mojom aktívnom športovom živote. Pocitovo bol horší ako ten prvý. Bol a mi zima, fúkal vietor, ľadová občerstvovačka a potom to už išlo jedno s druhým. Z toho počasia mi nešli nohy i keď hlava by aj bežala. Ani neviem ako ďalej komentovať môj druhy polmaratón…ale boli tam so mnou moje baby a tak aspoň sranda bola. Jasne, že sa teším na ďalší pretek v poradí :)..“
photo credit: @realizsportteam
