Novinky

16jún2022

Uplynulý víkend sme bojavali na štyroch frontoch

Ostatný športový víkend naši pretekári bojovali na štyroch frontoch. Dievčatá Ema a Katka vybojovali dobré body na európskom pohári, kde sa umiestnili na 10., resp. 15. mieste. Preteky odštartovali v sobotu večer v rakúskom Wels v nie úplne ideálnych podmienkach.

EMA BEKE – 10. MIESTO EP WELS

“Tento víkend sme vycestovali v komornej atmosfére na európsky pohár do rakúskeho Wels-u. Prvý škrt cez rozpočet nastal, keď sme sa dozvedeli, že rozplávanie, ktoré malo byť chvíľu pred štartom sa zrušilo, kvôli silnému prúdu v rieke.

Čiže prvé osvieženie 16°C vodou nám bolo dopriate až priamo pred štartom. Počas prvých metrov ma baby celkom kvalitne zavreli a bola som vytlačená dozadu skupiny. Zvyšok plávania som strávila vylepšovaním pozície, čo sa mi aj celkom úspešne podarilo. Každopádne prúd bol taký silný, že v živote som neplávala rýchlejšie.

Nasledoval dlhý výbeh z depa (najhoršia časť preteku) a na biku sa po nástupe vyformovala skupinka 3 pretekárok a väčšinu cyklistiky sme išli v tejto zostave. Beh mi ubehol celkom rýchlo a došla som si do cieľa po 10. pozíciu na európskom pohári :).”

Katarína kridlová – 15. miesto ep wels

“Aj tento rok sme sa spolu s Emou zúčastnili európskeho juniorského pohára v Rakúskom Welsi. Prostredie nám už bolo dobre známe a tak sme vedeli, čo asi môžme očakávať od trate. Na moje prekvapenie som mala počas plávania veľké problémy sa orientovať v silnom prúde rieky a moju dezorientáciu umocňovala ešte hmla v okuliaroch. Takže som posledných 200 metrov plávala úplne na slepo.

Nasledoval 400 metrov dlhý výbeh do depa, dole neoprén a šup na bike. Ten sme začínali len vo dvojici so slovinskou súperkou, ale postupne sa nás nazbieralo viac a do depa sme vchádzali ako celkom početná, asi 8-členná skupinka.

Konečne sa mi dobre podarilo nazuť tenisky a z depa som vybehla so súperkami v pätách. Tie ma ale po pár metrov obehli, no ja som vedela, že postupným zrýchľovaním si ich neskôr naspäť dobehnem. Tak sa presne aj stalo. Cítila som, že každým kilometrom sa mi bežalo lepšie a lepšie, čo bolo dobré znamenie.

Nakoniec už iba sprint-finish do cieľa spolu so Slovinkou, na ktorom musím ešte ale popracovať, lebo nevyšiel podľa plánov a v cieľovej rovinke som bola obehnutá.”

Výsledky: https://triathlon.org/results/result/2022_europe_triathlon_junior_cup_wels/545463

Tiež gratulujeme Danka Vachovej, ktorá sa stala majsterkou Slovenska v akvatlone a aj Romankovi za zemiakovú medailu a vám ostatným tiež, ktorí sa postarali o ďalšie pódia na bratislavskom Pressburg akvatlone.

Výsledky: https://www.sportsofttiming.sk/sk/zavod/overview/7347

Danka Vachová s Betkou Neštepnou vyhrali, Nasťa Kostyleva, Dia Dunajská a Roman Vach získali druhé miesto a tretie miesta patrili Tomášovi Neštepnému, Maťovi Cesnakovi a Iryne.

V nedeľu sme pokračovali o 400km východnejšie v Košiciach, kde sa konalo M-SR v akvatlone, kde Danka s Romanom krásne reprezentovali náš tím a získali opäť 1. a 4. miesto.

Výsledky: http://vysledky.vysledkovyservis.sk/results.aspx?CId=16625&RId=6114&EId=3

Nakoľko Alex Trutz ešte stále nie je zdravotne v poriadku a nemôže behať, zúčastnil sa aquabiku (na objemoch 1,5 km+ 40km) v rakúskom Neufelde, kde aj zvíťazil v absolútnom poradí.

photo credit: @realizsportteam

6jún2022

Ema Beke sa stala juniorskou majsterkou Slovenska

dignacakovaNovinky

Ema Beke sa stala juniorskou majsterkou Slovenska

Uplynulý víkend sme absolvovali jeden z ďalších vrcholov tejto sezóny – Majstrovstvá Slovenska pre kategóriu elite, dorastenci a juniori.

Medzi dievčatami sme mali v hre 5 želiezok v ohni Emu, Katku, Peťu, Dianu a Lauru. Na naše potešenie si titul majsterky a vicemajsterky Slovenska naša Ema a Katka. Dievčatá veľmi pekne pretekali až na ten beh, ale obe vedia kde sú ich rezervy, aby sa postupne zlepšovali.

EMA BEKE – MAJSTERKA SLOVENSKA V KATEGÓRII JUNIORKY

“Majstrovstvá Slovenska vo Veľkých Úľanoch odštartovali vo veľmi peknom prostredí a v parádnej atmosfére. Po mojom superšprintovom štarte sezóny som si pripomenula ako vyzerá aj nejaký ten šprint triatlon. Plávanie bolo vskutku zaujímavé, keďže boli celkom precenené moje zrakové schopnosti a celých 750m som nevidela, kde je bója a kam mám vlastne plávať. Bike sme odbicyklovali celý v skupine a beh mi obzvláštnil skoro vyvrtnutý členok. Ale napriek všetkému sú tieto preteky úspešne za mnou.”

Katarína kridlová – viceMAJSTERKA SLOVENSKA V KATEGÓRII JUNIORKY

“Triatlon vo Veľkých Úľanoch tento rok hostil Majstrovstvá Slovenska v šprint triatlone a tak som sa rozhodla zaradiť tieto preteky do svojho kalendára. Túto sezónu som zatiaľ absolvovala len 3 superšprinty a jeden duatlon a tak som bola zvedavá, ako na tom som. Voda bola krásne čistá a príjemnej teploty, ale dostatočne studená na to, aby boli neoprény povolené. To mi značne nahralo do karát a podarilo sa mi po relatívne bezproblémovom plávaní vyplávať vrámci 1. balíku. Rýchlo strhnúť neoprén, nasadiť helmu, okuliare, naskočiť na bike a frčíme… Jazdilo nás spolu 5-6 báb a až na nástupy po otočkách bol bike realitívne komfortný. Odkladám bike do depa, obúvam tenisky a vybieham do posledných piatich kilometrov pretekov. Začínam opatrne, aby som to neprepálila, no po cca kilometri a pol sa začínajú ozývať prvé problémy. Pichá ma v boku, no snažím sa to rozdýchať. Každou minútou to je ale horšie a horšie a ja stále spomaľujem, dýcha sa mi len veľmi ťažko a súperky mi miznú z dohľadu. Toto trvá 2 kilometre. Počas 4. kilometra sa postupne dávam dokopy a opäť sa opatrne rozbieham. Vďaka náskoku na druhý balík sa mi aj s týmto spackaným behom podarilo si udržať druhú priečku a dobehnúť si po titul vicemajsterky SR v kategórii junioriek. Mala som síce vyššie ciele, no táto skúsenosť bude aspoň slúžiť ako odrazový mostík do ďalšej časti sezóny.“

Peťa obsadila lichotivé 5. miesto a Laura vďaka pomalému depu stratila balík a to ju stálo 3-4 pozície, ale napriek tomu obsadila 3. miesto vo svojej kategórii. Náš benjamín Diana odštartovala, ale po prvých 100m musela zastať kvôli zdravotným problémom, ale sme veľmi radi, že to aspoň skúsila a presvedčila sa, že jej stav nie je na vrcholový výkon. Veríme, že o týždeň na akvatlone sa prejaví jej trénovanosť.

Laura ibošová – 2. MIESTO 20-29 ROKOV

“Na triatlon na Čiernej Vode som sa veľmi tešila, hlavne na plaveckú časť keďže voda je tu naozaj priezračná. Cieľom bolo vyplávať na predných priečkach, ale hneď po štarte som strácala dobrú pozíciu a nevedela som si nájsť miesto. Taktiež farba bóje bola zvolená veľmi nešťastne a popravde som nevidela kam plávam a tak som si našla plavkyne ktoré to riešili za mňa a ja som ich len nasledovala:).
Po plávaní som v depe opäť strávila veľmi veľa času a prvá skupinka mi na bajk ušla. Chvíľku som to skúšala sama ale zobralo by mi to veľa síl ísť stále sama, tak som si počkala menší balík troch báb. Prvý balík nebol až tak ďaleko, ale nie každá na špici ťahala rovnako, tak sa nám nepodarilo dotiahnuť. Beh už bol príjemný nakoľko ho nemám až tak v láske , ale nakoniec to nebola až taká tragédia.
Myslím, že všetci sme si to opäť užili a strávili peknú športovú sobotu.”

Nechceme zabudnúť ani na našich chlapcov Iča a Maťa Pútalu, ktorí obsadili 2., resp. 3. miesto. O ďalšie pódia sa postarali Valika v kategórii 30-39, ktorá vybojovala vďaka vynikajúcej cyklistike 2. miesto, Majo Siváček totožne 2. miesto, starší žiak Martin Cesnak, ktorý stále bojuje s depom 1 a depom 2 obsadil 3. miesto. Náš najmladší pódiový laureát Lukáš Wiebauer vďaka 2. najrýchlejšiemu behu získal 3. miesto. Dovedna sme vo Veľkých Úľanoch získali 9 pódiových umiestnení. Ďakujeme všetkým, ktorí ste tam s nami boli, bol to náš 3. tohtoročný triatlon a už sa tešíme na ďalšie preteky.

MARIAN SIVÁČEK – 2. MIESTO 30-39 ROKOV

“Posledné obdobie mi jedno zranenie strieda druhé a aj v tréningu sa viac trápim ako obyčajne, ale najmä kôli zmenám počasia, na ktoré som ja príliš citlivý. Celú cestu na preteky som spal v aute. Po štarte som plával v zovretí 2 pretekárov, ktorý ma stále “fackovali”. Keď som však uvidel (vďaka EXTRA ČISTEJ VODE) vedľa koho plávam, tak ma to príjemne prekvapilo. Celé plávanie som sa snažil ísť “za nohami” a čo najviac šetriť sily, čo sa mi aj podarilo. Po tradične slabšiom depe som sa však udržal v najsilnejšom balíku, ktorý sme vytvorili. Pred nami zostali len dvaja pretekári, ake aj tak sme ich nestiahli. Kedže vôbec nebehám, cieľ bol udržať sa v balíku, sem tam potiahnuť, ale ušetriť čo najviac energie na beh. Beh, moja najslabšia stránka, dopadol presne podľa očakávania. Síce slabé tempo, ale bol som šťastný, že noha mi vydržala a nemusel som zabaliť. Navyše príjemné prekvapenie bolo 2. miesto v kategórií AG 30-34r. Teším sa na ďašie preteky, ktoré ma čakajú o 2 týždne. Dúfam, že už čoskoro začnem trénovať aj beh.”

photo credit: @realizsportteam

31máj2022

Realizáci na štarte Seneckého triatlonu

dignacakovaNovinky

Realizáci na štarte Seneckého triatlonu

O druhé preteky v sezóne sa postaral Senecký triatlon, ktorý mal zároveň aj štatút M-SR tímových štafiet. Na štarte sme mali 35 pretekárov a postavili sme 4 štafety. Vicemajstrami Slovenska v kategórii 35+ sa stala štafeta v zložení Valika, Roman a Headcoach, ktorí nenechali nikoho na pochybách kto je nekorunovaný princ štafiet a tým pádom potvrdili svoju príslušnosť k slovenskej štafetovej špičke :).

Ale nemôžeme nespomenúť ani ďalšie pódiové výsledky našich pretekárov. Danka Vachová a Timur Gossanyi zvíťazili za čo im patrí veľká gratulácia. O ďalšie skvelé pódiové umiestnenia sa postaral Ičo Beke, Diana Dunajská, Roman Vach, Janči Šulek, Laura Ibošová, Peťa Ďurinová, Lukáš Wiebauer, Majo Siváček a Martin Cesnak.

Senecký triatlon so 14 pódiovými umiestneniami patrí historicky k najúspešnejšiemu preteku klubu čo sa týka počtu pódiových umiestnení. Gratulujeme všetkým pretekárom!r

284925839_3210825552567302_5586147653308547847_n-2

Valéria pírová

“To by som nebola ja, keby som si okrem štafety nedala aj šprint triatlon . Každé preteky beriem ako spoločenskú akciu s MEGA TRÉNINGOM.

Sobota:

Počasie fajn až na ten „vetrík“, ale ten už od Šamorínu fakt neriešim.

V sobotu mi odštartoval môj 7ročný syn Alexko ako nádej B. Boli sme pyšní na neho, že sa postavil na štart a aj rýchlo dobehol do cieľa. Nie ako minulý rok, kedy pred štartom sa rozhodol, že nebude štartovať a nikto s ním už nepohol a ani úplatky nepomohli. Užil si preteky a to vďaka Realiz tímu a kamošom, pretože sú radi, keď môžu byť spolu.

Po ňom prišli na rad ŠTAFETY M-SR Triatlon. Naša štafeta v podaní: coach Maroško, ja a Roman Vach. Samozrejme trénerko postavil vysoko latku, krásne vyplával, super bike a aj beh. Rad prišiel na mňa, stres nebol, milujem adrenalín, len si hovorím makaj Valec, chceme bedňu. Voda sa išla fajn, bez neoprénu. Náskok na bike bol dokafraný ako sa len dá. Odskočená tretra na trati, zbieranie tretry, čakanie kým ma cyklisti obídu, naskakovanie v nervozite, hoci trénerko kričal „kľuuud pohoda, obuj sa v kľude …, no celé zle … pomooooc teraz sa nad tým už len smejem. Na biku som tým pádom stratila viac ako 1 minútu, čo je veľa. Napriek tomu som sa snažila dať do toho maximum, ale nie vždy to stačí. Vedela som, že rýchliky ako Kika Lapinová alebo Jey Jey ma bežecky predbehnú, ale hlava si hovorila dáš to, nohy zase nedáš to. Našťastie sme mali nášho „ záchranára a rýchlika Romanka“ a ten musel dobehnúť všetky moje straty a za to mu moc moc ďakujem. Zaslúžené 2.miesto v Age group 35+. Chlapci sľubujem, že to do budúceho roka dotrénujem, len ma nevymeňte prosííím.”

Nedeľa

“Dobrá náladička, super atmoška, celý tým počas 2 dní, čo si viac môžeme priať.

Mladým dievčatám, chlapcom, mužom nad 40 sme vo veľkom fandili a po nich prišli na rad ženy. Z Realizu sme štartovali Ja, Danka, Bety, Ivana a mlaďuchy Evka, Peťka, Dianka a Laura. Vodu som išla štandardne v mojom tempe, neoprén čo to pomohol, rýchly výbeh z vody, depo, náskok do tretier a šup silné nohy na bike. Asi môj najrýchlejší bike ever – 34,5 priemerka. Najprv som dohonila jednu ženu, potom sme sa spolčili a postupne dobiehali a nabalovali ďaľšie. Do depa nás prišlo asi 8-9 žien naraz. Išlo sa nám super. Baby ospravedlňujem sa za moju ráznosť a hlasitosť, ale inak by sme to takto nedali. Coaching musí byť, že ?

Rýchly zoskok z biku, tento krát tretry šlapali od A po Z ako mali, depo šup do tenisiek a výbeh na trať. Päť krát 1-kilometrových kôl behu nebolo easy, snažila som sa, nové tendy fungovali, ale bohužiaľ nevydala som asi zo seba maximum, keďže mi chýbala 1min na 3.miesto a 1 a pol minúty na 2.miesto. No nič, zemiačiky sú doma, napriek tomu môj najlepší ŠPRINT a na to som hrdá.

Po nás prišli muži do 40, verím, že som dostatočne fandila všetkým, keďže môj hlas zostal chraplavý (chi-chi), hlasivky v čudu.

Senec bol rýchlym pretekom, išli sa fakt bomby (aspoň za mňa), ale tá atmoška, športovci, ľudia v bufete, tímy … neskutočne krásne zážitky. “

photo credit: @realizsportteam

22máj2022

6. ročník Superšprintu ovládli Rojtáš a maďarka Romina

dignacakovaNovinky

6. ročník Superšprintu ovládli Rojtáš a maďarka Romina

Máme za sebou 6. ročník Super šprint FTVŠ, kde nám konečne po troch rokoch prialo aj počasie, za čo sme veľmi radi. Tiež si vážime všetky pozitívne ohlasy, ktoré sa k nám dostali, lebo spokojnosť pretekárov je u nás na prvom mieste. Naši pretekári získali skvelých 14 pódiových umiestnení za čo im gratulujeme.

Spomenuli by sme aj pár štatistických údajov a to:

– organizácia trvala 6 dní, pričom sa zapojilo 50 ľudí z tímu, 18 z toho počas pretekov

– celodenný časový harmonogram sme predstihli o 7 minút

– minulo sa 950 metrov baneru, 1100 eskapások, 6 dodávok plných materiálu, 8 stanov, 600 vôd, 20 darčekových košov, 400 redbullov, 500 bagiet a wrapov, 9 kytíc pre dámy, 3 tlačiarne a ďalšie praktické ceny, ktoré veríme, že potešili ocenených

Navyše naše preteky okorenili traja kvalitný pretekári z Maďarska, ktorí viac ako dôstojne hájili maďarské farby. A tiež aspoň Peťo Rojtáš a Ema Podhorná mali kvalitnú konkurenciu.

Veľmi sa tešíme, že za nami stoja naši skvelý partneri: Best press, Asbis, Cofidis, Pierre Baguettes, Kia, Imunoglukán, Bike pro, Bratislavský samosprávny kraj, Sportujzdravo.sk, Funkita, Redbull, Enervit, magazín Čarovné Slovensko a samozrejme Slovenskej triatlonovej únii.

Peter Rojtáš – absolútny víťaz kategórie muži 16+

“Preteky FTVS triatlon sa mi veľmi páčili. Otvorili sme triatlonovú sezónu a zmerali si sily po zime. Aj keď som sa počas preteku necítil najlepšie som spokojný s mojou doterajšou formou. Formát tiež nie je zlý a na slovenské pomery nezvyčajný a veľmi atraktívny. Bolo to výborne zorganizované a ftvš triatlon patrí medzí moje najobľúbenejšie preteky. Teším sa na ďalší rok.”

Ema Podhorná – 3. najrýchlejšia žena

“FTVŠ superšprint boli pre mňa túto sezónu prvé triatlonové preteky. Pre mňa osobne to boli super preteky hlavne z toho pohľadu, že som mala možnosť trochu potrénovať a rozvinúť to, čo mi až tak nejde a kde mám slabiny. Myslím, že človek si môže preveriť, aké sú jeho zručnosti v depe, technika v zákrutách na bicykli alebo zrýchlenie počas tak krátkych pretekov. Tento formát je určite zaujímavý hlavne pre divákov, ale určite je to aj oživenie sezóny pre pretekárov. To, ako to komu sadne už závisí od toho, kto je aký typ a na čo práve trénuje, či to je vrchol sezóny a pod. Organizácia bola super zvládnutá, z tejto stránky nemám čo vytknúť. Jediné, s čím som ja osobne mala problém, boli tie schody z plavárne, príde mi to trochu nebezpečné, jeden zlý krok a môžem sa dolámaťale beriem, že inak sa to tam nedá spraviť, išla som radšej pomaly, nevedela som to zoskackať po troch schodoch ako niektorí :).”

Kompletné výsledky: https://triathlon.sk/triatlon-senec-2021-vysledky-826-1036-1037

photo credit: @realizsportteam

9máj2022

Realizáci na štarte duatlonu v Pezinku

dignacakovaNovinky

Realizáci na štarte duatlonu v Pezinku

Uplynulý víkend absolvovalo 36 pretekárov z nášho klubu duatlon v Pezinku. Na tieto preteky sme sa veľmi tešili a naše deti aj mládež sa poctivo pripravovali.

V kategórii nádeje C prekvapujúco zvíťazila naša najmladšia pretekárka Nasťa, ktorá všetkých prekvapila a rozhodla o svojom premiérovom víťazsve nie v posledných metroch, ale centimetroch :).

O najpočetnejšie zastúpenie sa postarali naši chlapci a dievčatá v kategórii nádeje B, kde naše deti predviedli pekné a bojovné výkony. Na bedňu to vyšlo Timurovi a Adamovi, ale v závese za nimi dobehol na skvelom 4. mieste Timo pre ktorého toto boli ešte len druhé preteky vo veľmi dobre obsadenej konkurencii.

Tomáš Neštepný svojim skvelým výkonom opäť potvrdil svoju dobrú formu a kontrolovane si prišiel po prvé miesto. To sa nedá povedať o Maťovi Cesnakovi, ktorý je vo vynikajúcej kondícii, ale často podceňovaná 4. disciplína – depo, mu stále robí vrásky na jeho mladom čele :). Napriek tomu predviedol v druhom behu najrýchlejší bežecký čas a obsadil tak tretie miesto.

Popoludní nasledovali preteky hlavnej kategórie, ktoré boli zároveň Majstrovstvá Slovenska pre age-group. O naše farby sa postarali Janči, Bety, Roman, Danka, Valika, Aďka, Mišo a Maťo. Svoje premiérové pódiá v tejto sezóne si odniesla Danka aj vďaka svojmu domestikovi Romanovi a Betka, ktorá ani nechcela nastúpiť a na cyklistike si zašla asi o 4minúty na viac :)…dúfame, že na Superšprinte sa jej to už nestane .

Všetkým oceneným srdečne gratulujeme.

photo credit: @realizsportteam

2máj2022

16 pódiových umiestnení pre náš tím

dignacakovaNovinky

16 pódiových umiestnení pre náš tím

Tretie kolo slovenského pohára vo Vačianskej doline sme si naozaj užili. Náš tím zaznamenal až 16 pódiových umiestnení, síce v nie veľmi nabitej konkurencii :), ale sme radi, že sme si dobre zapretekali a tieto preteky nás výkonnostne určite posunuli. Raritou je fakt, že prvých 5 žien v absolútnom poradí boli dievčatá z Realizu :).

Medzi žiackymi kategóriami sme získali štyry pódiové umiestnenia, dve prvé, jedno druhé a jedno tretie miesto o ktoré sa zaslúžili Tomáš Neštepný, Ján Strapko, Lukáš Wiebauer a Martin Cesnak.

Katka Kridlová:

“Duatlon vo Valči som vnímala ako tréningové preteky pred mojím blížiacim sa štartom na európskom pohári v Taliansku. Plán bol jasný – prvý beh odbehnúť odkontrolovane v relatívne ľahkom tempe, na biku odmakať až druhých 10km v pretekovom tempe a do druhého behu ísť so všetkým, čo v sebe mám a odskúšať si to tak, akoby to bol normálny triatlon. Keďže nás sem dorazila celkom početná a výkonostne vyrovnaná skupinka, mali sme dohodnutú teamovú taktiku, ktorá nám aj pekne vyšla. Silný teamový duch sa preukázal a myslím si, že každý bol so svojím výkonom spokojný. 🙂 A ako odmenu sme si odniesli prvých 5 umiestnení v ženskej kategórii.”

diana dunajská:

„Počas duatlonu vo Valči sme prežili nádherný víkend v skvelej spoločnosti. Teamová podpora a športový duch nie len počas pretekov, ale počas celého pobytu bola úžasná.
Celkovo som spokojná so svojím výkonom. Oba behy mohli za istých okolností dopadnúť aj lepšie, vzhľadom na to, že som počas väčšiny behu mala kŕč, ktorý značne obmedzoval môj výkon. Som neskutočne vďačná Romanovi, ktorý ma sprevádzal počas celého biku a pomohol mi dohnať skupinku pred nami s Katkou a Dankou. V depách som nebola zrovna najrýchejšia, ale aspoň viem, kde je ešte priestor na zlepšenie.“

bety neštepná:

„Duatlon vo Valči bol pre mña druhý triatlon aký som kedy absolvovala. Prostredie úžasné, síce tá cyklotrať bola taká “dieravá”, ale to je väčšina slovenských ciest🙈☺️. Maroško nám dal rady ako a čo, že nie sme primárne duatlonisti a máme si to dať ako dobrý tréning. Len ono sa to povie, akurát. že už prvý beh sme sa roztrhli na 2 skupiny, držať 4:05-4:10 tempo na 5km to je pre mňa už fakt náročná méta😊Ale s PeťouĎ. sme sa držali spolu aj na biku, kde sme trošku striedali aj sa viezli s 2 inými. Druhý beh to už šlo nejak na autopilota s vidinou cieľa 😂. No a depo, mm pre mňa teda ďalšia disciplína, ktorú musím brutál trénovať. Ale ináč super pretek a ešte keď z toho bola aj prvá bedňa – som spokojná. A som rada, že ja aj naše deti sme súčasťou tohto triatlon tímu.”

JANČI ŠULEK

„ V rámci prípravy na M-SR v šprint duatlone som sa prišiel rozpretekať do Valče, vôbec som nevedel, čo čakať, pretože na začiatku apríla som bol chorý a bral antibiotiká, vôbec som nestihol potrénovať bajk, taktika bola ís´t, čo najviac na čele a vytrpieť dokonca, prvý beh som bežal 4.-5.m a povedal si super, budeme spolupracovať na bajku, super depo, postupne sme stiahli 3.m a veril som si, že to tak aj dotiahnem, do depa som prišiel 3.-4.m, super vbeh do depa aj prezutie ale pri výbehu ma vrátili, že mi spadla prilba y bajku a bolo po, nakoniec som ešte pohoršil a došiel na konečnom 5.m v absolútnom poradí a 1.m vo veteránoch, dobrý tréning, bohužiaľ veľmi slabý bajk a do M-SR s tým moc neurobím, nevadí, pojdem hranu, čo to dá, dám si pozor v depe a dúfam, že to vyjde najvyššie.“

Peťa Ďurinová:

„ Prvé preteky sezóny sme absolvovali v nádhernom prostredí Valčianskej doliny. MMD duatlon nám slúžil ako “rozcvička” pred začínajúcou triatlonovou sezónou. Mali sme si tu možnosť nacvičiť depo a zistiť, ako je na tom naša aktuálna kondícia. Behalo sa mi nie úplne najhoršie, no ešte stále mám čo zlepšovať. Najmä pri druhom behu mi už došli sily. Veľmi mi pomohlo, že som celý čas išla s Bety, takže sme sa mohli ťahať navzájom.”

TOMÁŠ NEŠTEPNÝ

“Duatlon Valčianskej dolina som išiel po prvýkrát a podľa mňa sa mi celkom darilo. Prvý beh sa mi išlo veľmi dobre iba s menšími ťažkosťami. Ako celkovo sa mi tento víkend veľmi páčil a nakopol ma dopredu. Na Bicykel som sa tešil najviac. A aj sa ma dobre išlo. Depo som mal najrýchlejšie a to ma veľmi potešilo. Druhý beh som išiel veľmi ťažko. Tam som už bol veľmi unavený. Nič som nevládal, chcel som si iba držať to miesto, na ktorom som bol a tak vydržať až do cieľa. Veľmi ďakujem za celý pobyt a dakujem Marošovi, že ma vždy nakopne a posunie do predu.
Mne sa veľmi páčilo a dakujem. Už sa teším na Pezinok.”nok.

Danka vachová

“Ak mám zhodnotiť pretek ako taký, bola som sama zvedavá aké budú moje výsledky, pretože predpríprave som vynaložila viacej úsilia. Prvých päť bežeckých kilometrov sa mi bežalo dobre a snažila som sa celý čas udržať si nejaké tempo počas celého behu, s výsledným tempom som bola viac menej spokojná, šla som 23:47:1 čiže tempo 4,51. Prvé depo bolo tiež celkom slušné 32,8 s. až na naskočenie na bicykel, tam som mala problém so zacvaknutím topánok do pedálov. Samotný bike mi trval 42:14:9 s priemernou rýchlosťou 28,7 km/h, tep:166/173, watt: 108/456. Prvé kolo som išla sama ale ostatné tri kolá som sa chytila skupiny a docvakla som to s nimi. Z mojej strany tiež spokojnosť, teda až na kŕče, ktoré som už chytala počas tretieho a štvrtého kola do lýtok. To sa odzrkadlilo už pri druhom depe, kedy som nevedela obuť tenisky a musela som počkať kým krč trocha povolí. Čas depa 2 : 52,9. Beh 2,5 km som v podstate odbehala s kŕčmi na stehnách a lýtkach, preto aj to pomalé tempo 5:11 s časom 12:42:5, čo som bola aj tak prekvapená, čakala som, že to bude horšie.

Celý pretek zo strany organizátorov hodnotím ako výborný. Trať bola zabezpečená tak aby sme boli nejako ohrození, cítila som sa bezpečne, všetko bolo jasne označené a vysvetlené.”

photo credit: @realizsportteam

24apríl2022

Jarné kilometre na Malorke 2022

dignacakovaNovinky

Jarné kilometre na Malorke 2022

Po dvoch rokoch covidu sa nám podarilo konečne zorganizovať tímové sústredenie na Malorke v obľúbenej Alcudii. Sústredenia sa zúčastnila viac ako 20-členná skupina, ktorá absolvovala 11- dní kolotoča “jedlo-tréning-spánok-jedlo-tréning-spánok….”, a teda viac ako 35 hodín tréningu.

Na toto všetko sme mali naozaj vynikajúce podmienky, skvelé počasie, bazén v hoteli, fyzioterapeuta a maséra v jednom a ako bonus vlastné tímové auto, ktoré nám umožnilo mať ešte komfortnejší život na ostrove. Nesmieme zabudnúť ani na triatlonovú reprezentáciu s ktorou naši mladí pretekári absolvovali tréning a tréningový super šprint triatlon a mohli si tak porovnať a otestovať svoju aktuálnu formu.

Viac sa dočítate v našich reportoch nižšie 🙂

Alžbetka Neštepná:

„Na sústredenie s Realiz tímom v zahraničí som pomýšľala už dávnejšie, ale vždy mi to nejako časovo nevychádzalo. Na Malorku som sa prihlásila už pomaly medzi poslednými a vôbec neľutujem. Vedela som, že to nebude o dovolenke, aj keď u mňa bolo motiváciou aj vypadnúť z dennodenného nasekaného kolotoča pracovných, rodičovských a domácich povinností.

Maroš nám všetky tie tréningy dávkoval veľmi rozumne a aj keď som si už možno myslela, že nevládzem, vždy sa energia našla :). Super bola aj účasť skvelej fyzioterapeutky Barbi Bartolčičovej, ktorá nás dávala “dokopy” a tak sme boli vždy na ďalší deň opäť fit. Celý hotelový komplex so super ubytovaním, stravou a množstvom doplnkových služieb ako napr. bazén s mierne slanou vodou, super vybavená cyklo-garáž, fitness miestnosť atď. boli nad všetky moje očakávania. Keď to zhrniem, skvelých 10 dní plných športu, skvelej partie, dobrej nálady a ešte aj počasím na výbornú s hviezdičkami. Do budúcna už sa dlho rozhodovať asi nebudem, či idem alebo nie 🙂 ĎAKUJEM Marošovi a Danke!!“

Roman Vach:

„11 dní, 26 tréningových aktivít, 37 hodín čistého tréningového času, asi takto by sa dalo stručne zhrnúť sústredenie Malorka 2022.

Život ma naučil radšej nemať vopred veľké očakávania, ako byť potom sklamaný. S tým pocitom som aj odlietal zo Slovenska. Úprimne, skôr tu bola obava, či celú tu porciu tréningovej záťaže zvládnem nielen fyzicky, ale aj mentálne. Som veľmi rád, že aj takto s odstupom času môžem povedať, že obavy boli zbytočné. Maroš (kouč) z môjho pohľadu tréningovú záťaž dávkoval primeraným spôsobom, tak aby si to užili nielen mladé pušky, ale aj veteráni. Ak chcem však vypichnúť niečo TOP, sú to dve veci.

rozmanitosť tréningov (viackrát aj nečakane zábavné)

skvelááá partia ľudí… ďakujem!!!

Danka s Marošom to výborne zvládli aj organizačne, let, ubytko, komplet servis, čo v konečnom dôsledku prispelo k tomu, že som sa mohol sústrediť len na seba a tréning. Samozrejme, k tomu výraznou mierom prispela aj Barborka a jej neuveriteľne šikovné ruky.

Mám tu aj zopár mojich čísel: 7x bike (450 km), 10x plávanie (32 km), 5x beh (40 km), 3,5 h cvičenie Barborka.“

Alex Trutz:

“Po troch dlhých rokoch som sa konečne vrátil na Malorku a mal som možnosť si ju užiť úplne inak ako naposledy. Posunul som sa nielen vekovo, ale aj výkonnostne a takisto vďaka Marošovi sa posunula aj úroveň starostlivosti počas sústredenia. Náš realizačný tým sa rozrástol o fyzioterapeuta a mentálneho kouča, ktorí sa nám 100% venovali. Podmienky na trénovanie nemohli byť lepšie. Strava, ubytovanie a aj počasie na jednotku a nebolo sa na čo sťažovať. Spoločnosť nám robili aj moji kolegovia z reprezentácie, ktorí nám tiež spríjemnili pobyt a mohli sme aj niečo odtrénovať spolu. Celkovo cítim, že na tom začínam byť veľmi dobre a teším sa až to budem mať šancu ukázať na najbližších pretekoch v Caorle.”

Peťo Dekýš:

„Sústredenie Malorka 2022 mi pripomenulo realizácke africké kempy. Pomohlo mi dobiť baterky chýbajúcim slnkom a pohľadom na more. Každodenné tréningy síce prinášali pochybnosti, či nasledujúci deň ešte zvládnem. Odstrihnutie sa od práce, zmena prostredia a fyzio však pomohlo. Ako najstarší člen tohto triatlonového zájazdu odporúčam.“

Peťa Ďurinová:

„Sústredenie v krásnom slnečnom prostredí Malorky nám opäť prinieslo mnoho nezabudnuteľných zážitkov a ešte viac odtrénovaných hodín. Tentokrát sme sa najviac zamerali na cyklistiku a plávanie, keďže sme mali k dispozícii bazén priamo v areáli hotela. Avšak ani beh sme celkom nezanedbali. Absolvovali sme niekoľko tempových tréningov, voľných klusov či vyplávaní, dokonca sme mali aj možnosť trocha si “zapretekať” spolu s reprezentáciou. Aj keď mi už na plávaní celá skupinka ušla a zvyšok pretekov som musela dobehnúť sama, preteky som si užila a opäť som nadobudla nové skúsenosti.”

Katka Kridlová

„Aj tento rok vyšlo sústredenie na Mallorce na jednotku s hviezdičkou. S výnimkou 2 dní sme mali krásne počasie a čo sa týka ubytovania a stravy, hotel Viva Blue opäť nesklamal. Ďalším veľkým plusom bola fyzioterapeutka, ktorú sme mali v dispozícii počas celej dĺžky sústredenia a taktiež dýchacie cvičenia. Absolvovali sme cez 30 hodín tréningov, či už to boli biky v kopcoch, tempové kolotoče, ranné ľahké klusy po pláži alebo rýchle prechodové kiláky. Tréningový program sme si oživili aj triatlonovými prechodmi, počas ktorých sme 2x absolvovali 220m plávania, 3km cyklistiky a 1,2-kilometrový beh. Opäť nechýbala naša skvelá klubová partia, ktorú taktiež obohatili členovania juniorskej reprezentácie a triatlonového klubu Trinity. Cítim, že ma toto sústredenie výrazne posunulo dopredu čo sa týka mojej výkonnosti a už sa nemôžem dočkať prvých pretekov, kde otestujem svoju formu.“

Jan Michelik:

„Na sústredení bola pre mňa zaujímavá zmena v tom, že som trénoval v skupine. Čo bol vlastne iný spôsob tréningu. Fyzicky a aj mentálne. Takže taká “reálne prežitá” skúsenosť.
Tak isto bolo na sústredení milé, že sme mali zabezpečenú fyzioterapiu. To som nečakal – ale využil…
Hotel a jeho zázemie ma príjemne prekvapili. Raňajky a večere boli bezkonkurenčné – a to trávim na cestách a po hoteloch pomerne veľkú časť môjho života.
Takže ďakujem za túto možnosť – inak by mi “nedošlo”, aká je Malorka super na aktívne trávenie času.“

Ema Beke:

„Po dvoch rokoch plných napätého čakania, sme sa aj dočkali odchodu na Mallorcu. Na 10 dní sme opustili chladnejšiu Bratislavu a užívali slnko na tomto španielskom ostrove. Každé plávanie som tvrdo pracovala na chytaní bronzu na otvorenej 25ke, ktorá bola súčasťou nášho rezortu. Na biku sme tiež poctivo objavovali Malorku (niekedy aj viac ako sme pôvodne mali naplánované). Nebudem klamať, na niektorých behoch som sa strašne piekla, ale to boli jediné razy, kedy by som uvítala o pár stupňov chladnejšie počasie. Zaujímavá časť nášho pobytu boli aj triatlonové prechody a nemôžem nespomenúť záchranu v podobe masáží a rozospaté rána spestrené cvičeniami s Barborou.“

photo credit: @realizsportteam

19apríl2022

Všetky informácie ohľadom SUPERŠPRINT FTVŠ 2022

dignacakovaNovinky

Všetky informácie ohľadom SUPERŠPRINT FTVŠ 2022

Už po šiestykrát sa uskutočnia v Bratislava na nábreží Dunaja preteky s názvom Superšprint FTVŠ 2022, ktoré organizuje Realiz sport team so svojimi partnermi. Preteky sú súčasťou Slovenského pohára.

Superšprint FTVŠ sa uskutoční 14.05.2022.

Objemy pre všetky vekové kategórie s výnimkou žiakov sú: 0,275 – 5 – 1,5. Žiacke kategórie budú súťažiť na objemoch: starší a mladší žiaci 0,125 – 4 – 1, nádeje A: 0,075 – 2 – 0,05, nádeje B: 0,05 – 1 – 0,3, nádeje C: 0,025 – 0,6 – 0,3.

PROPOZÍCIE

PRIHLÁSENIE do 12. mája 2022.

Štartovné sa hradí prostredníctvom platobnej brány pri prihlasovaní.

11apríl2022

Lekcie z môjho prvého (half) ironmana

dignacakovaNovinky

Lekcie z môjho prvého (half) ironmana

Triatlon je krásny šport, o tom asi nikto, kto ho vyskúšal nepochybuje. Často sa zdôrazňuje jeho prínos pre fyzické zdravie. Ten je určite nespochybniteľný, veď stačí pohľad na štíhlych športovcov, ktorí zvládajú kombináciu troch športov a robia ich až na šialených vzdialenostiach. O čom sa ale veľa nehovorí je psychický prínos tréningu obzvlášť na dlhý triatlon. O tom som sa presvedčil aj ja osobne a v tomto článku krátko popíšem čo ma naučil tréning na môjho prvého half IM na Kanárskych ostrovoch.

1_m-FPIX-3-01047062-DIGITAL_HIGHRES-5110_063469-11345085

Na úvod treba povedať, že som triatlonový amatér a k tomuto športu som sa dostal len nedávno (cca pred rokom a pol). Hlavne preto, že bicykel ma bavil vždy, čiastočne aj beh a vždy som obdivoval široké ramená plavcov. No a kombinácia všetkých troch športov naraz mi pripadala obzvlášť cool. Ako to už býva, štart na dvoch olympijských vzdialenostiach len prebudil potrebu skúsiť niečo viac a ďalšou métou bol prirodzene polovičný Ironman.

Na jeseň 2021 som si teda stanovil termín preteku, 19.3.2022 na slnečných Kanárskych ostrovoch. Do závodu to bolo vyše 4 mesiace čo som vyhodnotil s ohľadom na už dokončené dva preteky ako dostatočný čas prípravy.

Novembrová a decembrová príprava išli podľa plánov, s mojim trénerom Marošom sme odfajkovali dokončené ťažké tréningy, odtrénované hodiny krásne pribúdali a moje výkony lámali rekordy.

Problém 1

Potom však prišiel prvý nepríjemný moment. Neviem či to tak majú aj profíci ale možno sa v tom niekto nájde. Začalo to miernou bolesťou hrdla a upchatým nosom. Začali mi teda hlavou víriť myšlienky typu: „Môžem si dovoliť maximálne deň oddychu“, „To musí rýchlo prejsť“, „Dnes som mal plánované dve hodiny na trenažéri, ak ho zruším tak nedám plánovaných 14 hodín za tento týždeň“ atď. Aj keď som si uvedomoval, že dôležitejšie je sa doliečiť, tak nebolo jednoduché tieto myšlienky vyhnať z hlavy. Výsledok bol taký, že po tomto „tréningu“ ktorý som od únavy ani nedokončil som sa zobudil na druhý deň v ešte horšom stave. Keď to ani po pár dňoch neustupovalo, išiel som k doktorovi, ktorý mi predpísal antibiotiká.

To bola ďalšia nepríjemná správa. V tom momente som si už hovoril, že už som stratil týždeň, ďalší týždeň s antibiotikami mi zničí celý plán, stratím kondíciu, ktorú som tak úmorne za posledné týždne nabral a tak ďalej. Proste blbé pocity a náznaky mini depky. To bolo znásobené tým, že akonáhle som netrénoval, mal som odrazu píliš veľa voľného času, čo bola po dlhom čase pravidelného trénovania zvláštna zmena. Po dobratí tých 7 dňových antibiotík som sa opäť vrátil s očakávaním na trenažér ale tá slabosť ma úplne zničila. Nie len že som zďaleka nedával také watty na aké som bol zvyknutý, ale už pri dovtedy ľahkej intenzite mi tepy vyskakovali do výšin. Ešte horšie to bolo na behu, kde som mal aj pri pomalinkom kluse tempom 6’30 tepy akoby bežím 10k preteky. Vtedy sa mi reálne začali rúcať moje Ironman plány, začal som hľadať možnosti vrátenia peňazí a začal som spochybňovať aj moje schopnosti. „Čo ak na to jednoducho nemám?“, „Keď moje telo nezvládlo pár týždňov 15 hodinových tréningov, ako môžem ďalej pokračovať?“, „Má to všetko vôbec zmysel? Prečo to vlastne robím, keď sa pozriem späť na posledné tri týždne, tak mi to prináša iba zlé pocity?“, „Čo tak to celé zabaliť a nájsť si nejaké ľahšie hobby?“. Znie to niekomu povedome? 😊 Teraz spätne mi tie myšlienky pripadajú malicherné, ale v tom čase som sa tým vážne zaoberal.

Problém 2

Postupne sa mi našťastie kondícia krok po kroku vracala a asi po 2 dvoch týždňoch som znova veselo plával, bicykloval a behal. Kondícia ešte síce nebola na predchádzajúcich leveloch ale s pravidelným tréningom som cítil, že sa mi rýchlo vracia. Vtedy ale prišiel druhý moment, ktorý moje ambície takmer pochoval. Počkala si na mňa korona a začiatkom februára som aj ja chytil omikron. Ako očkovaný som nemal našťastie žiadny ťažký priebeh ale mierne teploty a kašeľ a bolesť hrdla ma zase zložili do postele. Pre môj Ironman plán to bola ďalšia rana hlavne preto, že do Lanzarote 70.3 zostávalo iba niečo vyše mesiaca. A správy o tom ako môže korona poškodiť pľúca a spôsobiť dlhodobú rekonvalescenciu mi na sebadôvere nepridávali. Po ďalších dvoch týždňoch núteného oddychu a negatívnom teste, kalendár ukazoval presne mesiac do závodu.

Aj tak idem do toho

Prvé behy a bicykle po korone boli opäť depresívne. Obzvlášť blbý pocit vedia spraviť športové hodinky keď hlásia Performace Condition -6 Poor.

Posledné týždne pred pretekmi sa teda niesli v znamení nadobúdania stratenej kondície a nabiehania kilometrov. Pred pretekmi som si spravil ešte nejaké testy a výsledky vyzerali povzbudivo. Otázkou bolo, či stanovené hodnoty udržím počas celých pretekov a ako bude moje telo reagovať na dlhotrvajúcu záťaž. A či udržím trénerom stanovený pace 5’00 na behu aj po vyše piatich hodinách pretekania.

Ukázalo sa, že áno, závod bol v krásny a na hornatej trati stačil čas 5:30:20 na 20. miesto v kategórii 25-29. Pre porovnanie, na získanie miestenky na IM World Chamiopnship do Utahu mi chýbalo 27 minút.

S ohľadom na problémy a choroby v posledných mesiacoch je takýto výkon pre mňa veľkým úspechom a keby mi to niekto povedal v januári, neveril by som mu. Čo ma ale viac teší ako samotný výkon, je, že som sa naučil dve veci, ktoré môžem aplikovať aj v živote.

Jednak to, aká dôležitá je dlhodobá konzistentnosť a sledovanie cieľa. Pri pretekoch sa ukázalo, že aj dve choroby na mňa mali minimálny vplyv, prevážil rok a pol denno-denného tréningu a veľa, veľa stoviek odtrénovaných hodín počas celého obdobia.

A potom, že za úspechom nevedie rovná cesta. Tá je vždy kľukatá a počas tej cesty nevyhnutne prídu neočakávané prekážky. Tí úspešní majú spoločné to, že tieto prekážky dokážu prekonať a ich psychická výdrž a dlhodobá húževnatosť, nezlomnosť je možno ešte obdivuhodnejšia ako tá fyzická.

Výsledky: https://www.ironman.com/im703-lanzarote-results

photo credit: @Ivanmagdolen

11apríl2022

ČSOB maratón očami našich dievčat

dignacakovaNovinky

ČSOB maratón očami našich dievčat

Počas 17. ročníka ČSOB Bratislava Marathon sa na štart postavili aj členovia nášho klubu, medzi nimi: Valika, Tánička, Editka, Aďka, Barbor a Ajka :). Dievčatá si zapretekali v rámci rôznych disciplín tohoto podujatia, ktoré bolo bolo naozaj pre každého. Zúčastnilo sa ho dokonca rekorných 7500 pretekárov. Teplé a slnečné počasie z predchádzajúceho víkendu zastúpilo chladné, ba takmer zimné počasie, čo však baby neodradilo a zabojovali ako sa patrí.

Valika Pírová: “Môj zatiaľ najrýchlejší polmaratón – ČSOB polmaratón. 3.apríla som mala naplánovaný polmaratón. Keď ma trénerko Maroško testoval, povedal, že by som to vedela dať v tempe 4:40. Tajne som verila, že do 1:38hod sa zmestím.

Týždeň pred pretekmi som bola veľmi nabudená, hlava správne nastavená a vedela, som že to dám. Lenže „chybička v programe sa vloudila”. V sobotu, týždeň pred pretekmi, som zavolala trénerovi, že vynechávam tréningy, lebo som ochorela, ale že do 3 dní som fit. Bohužiaľ, priedušky to schytali a nevyzeralo to, že pôjdem čo i len na štart.

V sobotu som bola prihlásená ako PACER na 10 km tempo 5:30, to som nechcela zrušiť kvôli ľuďom, ktorým to vždy pomôže. Sobotňajšia 10tka mala rozhodnúť, či pôjdem nedeľný polmaratón. Neľutujem svoje rozhodnutie, že som sa postavila na štart. Počko bolo síce chladné a vietor miestami nárazový, ale tá atmosféra stála zato. Síce som polmaratón neodbehla do 1:38, napriek tomu padol môj osobák a to 1:41:17 . Stehná pálili už od 16teho kilometra a tuhli čo raz viac, v 18 kilometre som aj zastavila, ale hlava bola silnejšia a opäť som sa rozbehla a dotiahla do konca. Ďakujem všetkým, čo fandili a aj bežcom, ktorí ma burcovali k rýchlejšiemu behu. Aj napriek chorobe a počasiu padol môj osobák a verím, že toto je len začiatok nášho zrýchľovania, že trénerko? Ďakujem a teším sa na sezónu.”

Ajka Synková: “V sobotu som bežala svoj 2. Minimaratón. Aj keď bolo dosť chladno bežalo sa mi dobre. Čas som si zlepšila o 3:30, zabehla som ho v celkovom čase 26:16. Celkove behám 4 roky a verím, že sa ešte môžem zlepšiť a veľmi chcem. Chystám sa viac trénovať.”

Editka Medzihradská: “Zúčastnila som sa behu v ČSOB Mini maratóne, 4,2 km. Bola sobota, vcelku pekne ale veľmi chladne, ba až zimné počasie. Jeden nevedel, ako sa ma obliecť. Ale keďže boli zimné teploty, tak do 5 stupňov, tak bolo rozhodnuté – obliecť sa klasika ako v zime na beh. Našťastie nepršalo – ale podľa predpovede počasia malo pršať. To by bolo veľmi nepríjemné. Pršať – či vlastne snežiť – začalo až večer po behu. Bolo to ozaj ako na vianoce, kopa snehu. Až si jeden pomyslel, že ďalší deň asi nebude Maratónsky bežecký deň, ale Maratónsky bežkársky deň.

No nič, poďme naspäť k sobote. Ja som vždy taká nervózna pred začiatkom, že až. Išli sme behať v prvej vlne, bola zima, na štarte sme skákali nech sa zahrejeme. Vedľa nás stali nadšenci v krátkych nohaviciach a krátkom tričku, uff. To budú asi ti dobrí, čo to dajú za menej ako 5tkovym tempom… Mala som srdce v ušiach a v hlave, snažila som sa upokojiť, nech ma ten adrenalín neunaví ešte na štarte. Bola som rada, že tam je so mnou Ajka. Vyštartovali sme. Ajka sa dostala predo mňa a ja som ju nasledovala. Dávala som si pozor aby som neprepískal tempo, a tak som sa trochu spomalila. Najväčším zaberákom boli “kopčeky smerom nahor”. Nechcela som prejsť do kroku, lebo by som sa ťažko motivovala opäť začať behať. A tak som kopčeky dohora tiež “vybehla”, ak sa to da behom nazvať. Ale neprešla som do kroku. Čo som si všimla bolo, že keď sa most začal v druhej polovici skláňať smerom nadol, tak som to cítila. Konečne! Doteraz som to vôbec necítila, že taký mierny sklon má tiež výhodu v behu. Koncom mosta už sa ozaj bežalo dole kopcom a to som využila (prvý krát) a nechala som sa rozbehnúť podľa dolu kopca. Aj keď sa mi zdalo, že to je dobré ako bežím, všetci ma predbiehali. Je to strašný pocit. Hlavne keď niekto, kto už kráčal, vás opäť predbehne… a potom opäť začne kráčať a vy ho predbehnete… a potom zas on vás… a najviac ma naštvalo, že aj v cieľovej rovinke ma títo chodiaci bežci pekne jeden za druhým predbiehali akoby nič… No ale poďme naspäť. Beh cez nábrežie bol ok, mám rada, keď bežím popri bubnistoch, čo bubnujú rytmu, ozaj to pomáha. Človek sa tak otrasie trošku a ide… a zrovna pred ďalším kopčekom dohora – z hrádze na most. Ale aj to som vybehla, neprešla som do kroku. Napriek tomu, ze Ajka prešla do kroku (cely čas bola predo mnou) ja som ju nevedela svojim behom dobehnúť, a to ozaj bola iba kúsoček predo mnou. No, hovorím si, asi bežím pomalšie ako ona kráča… to teda “letím”, zasmiala som sa pre seba. Ale nevzdala som to, poctivo som to “odfučala”. Strašne fučím keď behám, ako lokomotíva. V polovici mosta to už bolo vo vačku – už sa to začalo zvažovať a konečne dolukopec a rovinka už sa išlo dobre (aj keď som nevedela moc zrýchliť ale robila som čo sa dalo). “Chodci” ma predbehli, bola som na nich až takmer nahnevaná až som sa čudovala, že prečo akurát tento pocit. Je to ozaj frustrujúce a človek sa musí zaťať a vytiahnuť všetku silu a zabojovať pri cieli. Nemám rada, keď pred cieľom sú 3 akoby brány (ciele) – lebo som nevedela, ktorý pre pána jána je vlastne ten cieľ. Dobre by bolo mat iba jednu cieľovú bránu. (tie dve predtým boli reklama).

A čo sa oblečenia týka – už pri prvom hore kopci som závidela tým, čo boli len v kraťasoch – lialo zo mňa ako z krhly…

Spravila som osobák, 26:38. Neverila som vlastným očiam. Super! Len pre porovnanie, minuloročný výsledok bol 29:58 (a to som sa tiež veľmi tešila, lebo som to chcela zabehnúť pod 30 min a podarilo sa).

Tak sa teším, ďalšia účastníčka medaila na kľučke. A teraz už len dobre trénovať a snažiť sa aby aj budúcoročný mini maratón bol opät posun o kus k lepšiemu výsledku!“

Aďka Ďurišiová: “Na polmaratón som sa prihlásila pred dvoma rokmi. Prvý rok preložil COVID-19 a druhý som musela preložiť kvôli problémom s nohou. Vlastne som to prekladala s tým, že už možno ani nikdy také niečo nezabehnem. Po polroku čo som nebehala, dokonca chvíľami ledva chodila, som ale predsa len začala, postupne, pomaly a opatrne.. Nechcela som niečo prepáliť a pokaziť, a tak som koncom januára poprosila o radu a pomoc nášho trénera Maroša. Má zo mňa určite zopár šedín navyše… s mojim hobby prístupom, on, zvyknutý na serióznych športovcov…

Ešte pred týždňom som rozmýšľala, či si radšej trasu neskrátim na 10 km a keď som videla začiatkom týždňa predpoveď počasia, nebolo mi všetko jedno. Medzitým to už ale kôli rodinnému programu možné nebolo.. zostal polmaratón v nedeľu alebo nič.

Dala som si internú podmienku, že keď nebude zhora nič padať (dážď, sneh) idem… a nepadalo. Do 11 km som normálne verila vo výsledok, ako som si stanovila (pod 2 hodiny), ale potom zadul severák, zmrazilo ma a už to nešlo… Stále som si opakovala, že to nesmiem vzdať, atmosféra naokolo bola tiež úžasná a pomáhala. Aj keď som na Starý most vyšla krokom, na najbližšej občerstvovačke (na 17 km) mi vodu podával môj synátor so slovami: „Adi ideš, to dáš, už len kúsok „ – a tak som šla a dostala som sa do cieľa.

Ten pocit, keď prekonáš sám seba je naozaj úžasný a neopísateľný, treba ho len naozaj zažiť. A tak ďakujem za tie okamihy, emócie a podporu.

Do cieľa nakoniec odbehol z občerstvovačky na chvíľu aj môj syn, vystískal ma a tešil sa možno ešte viac ako ja J neviem, či z toho, že som to prežila alebo bol na mňa naozaj, ako povedal hrdý – že nemá každý takú maminu.. “

Tánička Churá: “Pre mňa druhý polmaratón v mojom aktívnom športovom živote. Pocitovo bol horší ako ten prvý. Bol a mi zima, fúkal vietor, ľadová občerstvovačka a potom to už išlo jedno s druhým. Z toho počasia mi nešli nohy i keď hlava by aj bežala. Ani neviem ako ďalej komentovať môj druhy polmaratón…ale boli tam so mnou moje baby a tak aspoň sranda bola. Jasne, že sa teším na ďalší pretek v poradí :)..”

photo credit: @realizsportteam

Photocredit: @realizsportteam

Barbora Jančárová: “Pre mňa druhý polmaratón v mojom aktívnom športovom živote. Pocitovo bol horší ako ten prvý. Bol a mi zima, fúkal vietor, ľadová občerstvovačka a potom to už išlo jedno s druhým. Z toho počasia mi nešli nohy i keď hlava by aj bežala. Ani neviem ako ďalej komentovať môj druhy polmaratón…ale boli tam so mnou moje baby a tak aspoň sranda bola. Jasne, že sa teším na ďalší pretek v poradí :)..”

photo credit: @realizsportteam

Photocredit: @realizsportteam

Cookie	Dĺžka trvania	Popis
cookielawinfo-checkbox-analytics	11 months	This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics".
cookielawinfo-checkbox-functional	11 months	The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional".
cookielawinfo-checkbox-necessary	11 months	This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary".
cookielawinfo-checkbox-others	11 months	This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other.
cookielawinfo-checkbox-performance	11 months	This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance".
viewed_cookie_policy	11 months	The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data.