“Once you finish Wales you know you can finish anything”

Ironman Wales ma lákal už pár rokov, aj vzhľadom na to, že neďaleko v Cardiffe žije moja sestra. Neak som nad tým nikdy veľmi nerozmýšľal, lebo všetky “legendy” dlhého triatlonu to opisovali ako največšiu mordu v rámci Ironman série. Vidieť Džalaja na šrot padať na zem v cieli na official videu tiež nepridalo na odvahe.
 
Tohto roku sa ale tým smerom vydal Pali Šimko a Rado Bujdoš naháňať body do pro rankinngu ergo pobiť sa o slot na Konu. Tak som sa pridal.
Plávanie 7:00 ráno, voda úplná ľadová smrtka, metrové vlny, príboj ktorý niektorý ani nezdolali a pretek pre nich skončil. Prvé 2km za 43min supeeer vravím si pri prebehu do druhého kola, tam veľké prekvapenie, že vlny sú raz také a zosilňuje príboj. Plávanie 1:31 to by sme mali.
Prvá transka tam znamená obuť si tenisky v extra bagu, vybehnúť cca 500m po serpentínach do mesta a potom 1,6km sa štrikovať uličkami do depa, všetko v neopréne. K tomu zmrznuté chodidlá, ruky bez jemnej motoriky a 25minutove depo je na svete :-)
Kolo… 180km, 2600m nastúpaných. Ľadový vietor 50-60km/h v nárazoch 100km/h, 10stupňov na garmine, pocitovka niekde k nule, brutálny lejak, 18% stojky kde prešmykujú kolesá, zjazdy s popadanými konármi, vyplavenou hlinou na ceste a obrovské železné kanalizačné poklopy na ceste kde ustreľovalo úplne random predné koleso. To je Wales. Tak boli karty rozdané pre všetkých. Domáce kočky len v krátkych TT dresoch, bez ponožiek a okuliarov len presne ukázali kam patríme my. 8:05h nonstop nadávok a škrípania zubov :-) Priemerka 22km/h.
 
Druhá transka 15min. Desivý pohľad do medical, kopec popadaných z bajku plus mrte podchladených a kolabujúcich súperov. Maratón prekrásnymi uličkami Tenby, 4 kolá po 10,5km. V každom na prvých 5km 150m nastúpaných, smerom dolu zbehy úplná mňamka pre rozbité stehná. Po zotmení k lejaku aj víchrica teplotne o level nižsie ako cez deň. Spolu 600m nastúpaných na 42,2km za 4:46h, takže večer o 22:00 v cieli, spolu 15:02h fakt tučného športu :-).
 
Otrepané Anything is Possible tam nebolo veľmi vidieť. Tak isto žiadnu skupinu “turistov” alebo first timerov s cieľom neako to dokráčať a vystaviť si IM placku niekde v kancli alebo na FB.
Face The Dragon – postav sa drakovi. Po preteku slogan IM Wales vidím ako úplne správny. Tak isto slová Lucy Gossage “Once you finish Wales you know you can finish anything”.
 
Klobúk dole a veeeľké ďakujem head coachovi Marošovi Horínekovi za tip-top prípravu, že som nemusel ani na chvílu premýšlať nad DNF. Práve naopak. Viem, že 15hodinový čas nevyzerá oslňujúco, ale na pretekoch kde len prvých 12 profíkov ide ledva pod 10 hodín, do cieľa prídu traja zo štyroch atlétov som skutočne rád, že som mohol tlačiť na pílu neustále v rámci mojich možností a nebojovať len o “prežitie” :-)

 
Photo credit: Lubo Filo& finisherpix2017

komentárov