Na slovenskom šampionáte 5 pódiových umiestnení

V Hurbanove sa konal slovenský šampionát v šprint triatlone na ktorom sme získali jeden titul majstra Slovenska a štyri druhé miesta na ktorých sa podielali: Oliver, Danka, Daniel, Ema a Martin.
 
Veľká vďaka patrí hlavne členom triatlonového klubu Nové Zámky a mestu Hurbanovo, ktorý v podmienkach, ktoré mali dokázali urobiť nadštandardné preteky slovenskej úrovne.
 
Ďalej by som chcel vyzdvihnúť konanie VV na čele s s pánom prezidentom Jozefom Juráškom a sekretárom Petrom Dobiašom, ktorí umožnili po dlhých rokoch, aby sa M-SR všetkých kategórii konali v jeden deň. Vnímam to ako ďalšie pozitívum na slovenskej triatlonovej scéne. Verím, že tento podnet ich naštartuje do ďalšej činorodej práce v Slovenskej triatlonovej únii. Musím povedať, že v našom teame Prestigio realiz sa všetkým páčil tento formát jednodňových majstrovstiev Slovenska všetkých kategórii.
 
Čo sa týka nášho teamu Ema Beke potvrdila svoj nesporný talent a obsadila 2. miesto aj napriek tomu, že toto leto mala prázdniny ako obyčajné deti a netrénovala ako bláznivá :).
 
Daniel Hettych aj napriek jeho neskonalej lenivosti a malému počtu natrénovaných hodín, musím vyzdvihnúť jeho veľmi bojovný výkon a som rád, že pri pretekaní používa aj hlavu. Jeho druhé miesto je zaslúžené.
 
Martin Pútala, “náš vedátor”. Napriek tomu, že celý rok preteká skoro každý víkend, podal heroický výkon, nie len na cyklistike ale aj na behu, čo mu vynieslo titul vicemajstra.
 
Danka Ignačáková, ktorá už nechcela prísť do Hurbanova, obsadila druhé miesto medzi ženami, vďaka plávaniu, ktorému ešte stále bohužial neverí, že je schopná vyplávať s tými najlepšími na Slovensku. Na cyklistike veľmi silná, ale na behu jej chýbali celoročné kilometre a hlavne rýchlosť, s čím sa potýkala celý rok. Dúfajme, že budúci rok už bude opäť zdravotne fit a prejaví sa aj jej denno denná drina a ktorej mnohí ani neviete.
 
Oliver Dodok je tohtoročný majster Slovenska. Znie to paradoxne, ale s týmto talentovaným chlapcom nie som vôbec spokojný. Keby ste ho videli, ako trénuje … Je to radosť chodiť na tréningy, mysliac si, že pracujete s ďalším Šimkom alebo Čeldom a možno keď bude k sebe veľmi, veľmi tvrdý a vynásobím to dvomi, by mohol byť z neho aj kráľ Richard (Varga). Veľká škoda, že to čo má v sebe, zatiaľ neukázal ani svojim blízkym, ale stále mu veríme, že budúci rok to na niektorých dôležitých pretekoch dá zo seba a my tak ako sme teraz smutný, sa budeme z toho tešiť, ako sa tešíme na našich realizáckych tréningoch. Vlastne už teraz sa teším na ďalšie realizácke tréningy, lebo práca s týmito ľudmi má zmysel a ma napĺňa.
 
Osobnosti šampionátu boli Jakub Koreň, ktorý je dominantný hlavne na bicykli a keď zlepší plávanie, tak sa tiež máme na čo v budúcnosti tešiť. Tiež aj mladučká žilinčanka Margaréta Bičanová, ktorá má v sebe nesmiernu bojovnosť a nikdy sa nevzdá. Kristína Jesenská si zaslúži úspech na medzinárodnej scéne, lebo je to človek, ktorý 24 hodín žije triatlonom a už v tomto mladom veku je na seba prísna. Klobúk dole pred taktickou vyzrelosťou Ondreja Kuba, ktorý svojou nesmiernou bojovnosťou aspoň v mojich očiach, získal majstrovský titul. Myslel som si, že to bude pre neho príliš krátke ale je to pán s veľkým srdcom a v jeho tíme z neho musia mať obrovskú radosť.
 
Martin: Aj keď som sa nemohol zúčastniť klubovej prípravy na pretek na mieste, pri neskoršom príchode mi pomohlo klubové zázemie a skúsenosti kolegov z trate zo skoršieho štartu. Štart mal byť odložený o 10 min, ale nakoniec sa odštartovalo o niečo skôr. To ma zaskočilo ešte nepripraveného a oneskorenie som len pomaly dobiehal v tmavej vode cez pomalších plavcov. Špička mojej vekovej skupiny tak vyzrazila na bicykel o niečo skôr, a len ťažko sa mi v silnom bočnom vetre doťahovali. Nakoniec sa nám podarilo vytvoriť dobrú skupinu na bicykli a stiahnuť handicap. Po rýchlom depe som do behu už vyrážal na druhom mieste a to som udržal dobrým behom (priemerné tempo 4:25) až do cieľa. Podarilo sa mi tak už tretie medailové umiestnenie na majstrovstvách Slovenska v triatlone (kros, olympijský a teraz šprint). Potešila ma divácka podpora a uznanie od tímových kolegov.
 
Danka: M-SR V Žiline som si tak vnútorne stanovila ako posledný pretek v tejto sezóne. Po páde na cyklistike sa mi dokonca zapálilo rameno, tak som sa po týchto pretekoch hýbala už len tak pre radoť. Každý deň som robila na čo som mala chuť – turistika, beh, troška beh. Plávať sa mi nedalo..
No bolesť ustupovala a tak som si povedala, že to Hurbanovo predsa len pôjdem a aspoň budem oddýchnutá. Plávalo sa v neóprenoch čo ma potešilo, a tak sa mi mi podarilo vyplávať v prvej skupine.
Baby, ktoré išli bez neoprénov mali rýchlejšie depo a tak nám ušli asi o 20 sekúnd a nám trvalo celé dve kolá kým sme ich konečne dobehli.
Na kole som sa cítila trochu bez energie. Druhé depo bolo super a vybehla som som ako druhá celkovo, avšak na behu to bol spočiatku boj so samou sebou, aby som vôbec dobehla. Cítila som sa sa, že ledva zdvíham nohy a skoro stojím, čo mi moc nepridávalo na psychike…
Preteky to boli inak pekné, divácky atraktívne a my sme mali ako vždy perfektné zázemie.
 
Lukáš: Na preteky v Hurbanove nikdy nezabudnem. Toľko koľko som spravil začiatočnických chyb sa asi ani viac spravit nedalo. Ale aby som nepredbiehal. Stretavali sme sa v piatok a vyrazili z Bratislavi dvoma autami do Hurbanova, cestou sme este nalozili Rastika a frcali sme na mieto pretekov.
Dozazili sme podvecer a tak sme si len presli cyklistickú časť. Následne potom sme sa ubytovali v krásnom hoteliku kde nás čakala spoločná večera. Sobotu bol naplánovaný štart na pol 2 a tak bolo kopec času na prípravu. Pomali sa obliekam do neoprenu, a idem sa rozplavať.. posledné inštrukcie a výklad trate a ide sa na štartovú lajnu. Zvuk sirény odštartoval najväčšiu vodnú bitku akú som zažil. Plávanie mi veľmi nešlo ale s tim mám problém celú sezónu, vyplával som tesné za Michalom, ked som ho videl ako vybieha z depa chcel som ich chytiť. Ale zabudol.som startove číslo, spat asi 30m do depa po číslo nasledne som si neuvedomil a naskočil na bike pred povolenú líniu. Za čo som dostal aj penalizáciu, bike som si vo vetre odrel úplne sam, miestami som to naozaj chcel vzdat.. zabaliť to, ale nakoniec som si povedal že dôjdem do cieľa, beh .. to bola už iba zotrvačnosť.. naučené tempo a to som držal, vysledok 1:16:a nejake drobne. V ag 16.miesto celkovo 98. Pre mna veľké sklamanie, mali sme vytvorene skvele, priam dokonalé podmienky a nevyužili sme ich, je to tak ľúto, ale tu pomyselnú facku ktoru som dostal, si isto zapamätam a o to viac sa teším na zimnú pripravu a poriadne tréningy.
 
Mišo: Hurbanovské majstráky boli poslednými našimi pretekmi v tejto sezóne. A tak k tomu pristúpilo aj vedenie nášho tímu, ktoré nám pripravilo skvelé zázemie. Počnúc nastavením tréningov, cez dopravu, ubytovanie, cenné rady pred samotným štartom pretekov, končiac skvelým povzbudzovaním počas neho. Jediná škoda že tá moja forma z polovice sezóny sa opäť nedostavila. Aj keď boli povolené neopény a plávalo sa mi vďaka nemu podstatne lepšie ako na Domaši, moje ruky stále nevládali zaberať toľko ako by som chcel. Našťastie som doplával a na bike vybehol tesne za Paťom, takže sme spolu vytvorili tandem ktorým sme, okrem samých sebe, pomerne slušne pomohli aj ďalším trom či štyrom pretekárom, ktorí sa chytili do háku. Beh začal dobre, ale už po prvom kilometri ma akosi začala sila opúšťať. Či to bolo tým páliacim hurbanovským slnkom alebo tým, že som sa vyšťavil na biku prílišnou snahou aby nám prví kolo nedali, neviem. Určite mi nepomohla ani nútená prestávka v penalty boxe kde som si odstál 10 sekundový trest za nedodržanie čiary pri nasadaní na bike. Nevadí, všetko je niekedy po prvý krát. Keď sa však na to pozriem s odstupom, siedme miesto v mojej vekovej kategórií na majstrovstvách Slovenska neznie až tak zle… :) Napriek tomu verím že v budúcej sezóne to bude ešte lepšie!
 
Photo credit: Realiz

komentárov