Európsky pohár juniorov a M-ČR v Tábore

Minulý víkend si naši slovenskí triatlonisti a triatlonistky odskočili na EP juniorov a M-ČR dospelých, kde mali možnosť porovnať sa s medzinárodnou konkurenciou.
 
Zrkadlo, ktoré sme si nastavili nám neprinieslo veľmi pekný pohľad na chvost štartového poľa chlapcov. Už na plávani ani jeden nebol v prvej dvadsiatke a na biku sa už len prepadávali a útočiť zo štvrtého balíku z 50.miesta, to sa vám už ani nechce na to pozerať, keď behať vie akurát Samo.
Pýtam sa kde sú reprezentačné sústredenia juniorov, kde sú kompetentní tréneri, ktorí sa majú starať o naše nádeje. Kde bol oficiálny výjazd, keď tieto preteky boli tak blízko.V juniorskom veku sa dá už s niekym pretekať, tak načo čakáme!!!
 
Ešteže naše dievčatá dokázali, že sú na tom celkom dobre, aj keď veľká škoda, že vo vlastnej réžii. Veľká škoda, že Kika Jesenská má len minimálnu podporu a na všetko je sama spolu rodičmi. Romana, aby niečo dokázala musí trénovať mimo SR. No nie je to škoda…Kde sú naše štruktúry v slovenskom triatlone. Čo nikdy sa to nepohne????!! Dievčatá veľmi pekne pretekali a nestratili sa ani v 50 člennom štartovom poli. Kika dobehla na slušnom 5. mieste, Romana nedala nikomu šancu a vyhrala s obrovským náskokom a veľmi pekným prejavom. Danka super plávala, no netakticky si počínala na biku, ale bojovala na behu. Nakoniec bolo z toho 6.miesto v silnej medzinárodnej konkurencii. Medzi mužmi kraľoval Čeldo, ktorý si len kontroloval celý priebeh pretekov a s prehľadom zvíťazil.
 
Oliver: Prvý Európsky pohár v Tábore, vôbec neskončil tak ako som očakával. Skončil som medzi poslednými. Zistil som, že na starších chalanov zatiaľ vôbec nemám, ale ani na niektorých v mojom ročníku. Zažil som prvé poriadne triatlónové plávanie, kde sa všetci bili a topili, bola to pre mňa cenná skúsenosť. Bike bol najťažší aký som kedy išiel. Vôbec som nestíhal, nohy ma tak pálili jak nikdy, ale som rád, že som chalanom bez problémov stíhal po technickej stránke do zákrut. Beh to bola katastrofa, tak pomaly som nebežal ani pred rokom. Absolutne neviem, čo sa stalo, ale jak som odložil bicykel a začal bežať, tak som už vedel, že je zle nedobre. Prostredie preteku bolo, ale neskutočné aj organizácia na jednotku. Aspoň som videl, jak veľmi sa musím ešte zlepšiť, aby som niečo dokázal.
 
Tolkunov: “Plávanie som vyliezol taký 20. Potom kopec a depo bolo fajn, dostal som sa do skupinky cez to centrum mesta a ako je ten nadjazd tak sa dvaja zrazili predomnou a musel som zastaviť a znovu sa rozbiehať do toho kopca takže som stratil 2. skupinu. Potom som šlapal sám a došiel Samo. V 3. skupine zaradil som sa a bola obrátka a ďalší dvaja sa tam vysypali na bajku, mal som nulovú rýchlosť z tej obrátky a nechytil som ich lebo tam ľahol predomnou a išiel som sam asi 7km a potom ma dobehol jeden tak sme sa striedali a zobrali nejakých odpadlíkov a došli sme do depa a beh som ledva išiel… celé zle, jediná dobrá vec bola, že na tom plávaní som ich tam popredbiehal ako sa len dalo, lebo na prvej bójke bola bitka.”
 
Čeldo: “Jsem maximálne spokojený s výsledkem. Vyhrál jsem a obhájil titul ve šprintu. Bylo to dokonce jednodušší než vloni, nikdo me nedonutil podat 100% výkon. Jen na zaváhaní pri plavaní, si musím príšte dat vetší pozor. Ale jaká je opravdu forma ukáže až WTS ve Stockholmu.”
 
Romana: V Tábore mi nevyšlo plávanie podľa predstáv, ale riskla som to a chcela to vyskúšať bez rozplávania (iba som sa rozcvičila). Naučila som sa ale, že 4.disciplínou v triatlone je depo a v nedelu mi vyšli obidva úplne bezchybičky. Vďaka tomu som zmazala stratu z plávania a urobila si náskok na beh. Cyklistika mi neprišla nejaká ťažká ani extra rýchla, v druhom kole bolo cítiť, že aj dievčatá sa snažia trošku šetriť nohy. Beh som sa snažila hneď od začiatku napáliť a úplne tým súperky odstrihnúť , bežalo sa mi ale veľmi dobre, ľahko a rýchlo. V sobotu sa pred ME do 23 na to plávanie lepšie pripravím, tam už to nebude také jednoduché :D.
 
Danka: Tak toto boli úplne naj preteky na akých som bola. Do Tábora sme prišli už o deň skôr, aby sme si pozreli okolie a trať. Malé mestečko s krásnym jazerom uprostred a výbornou talianskou tratóriou..no čo viac si priať ;-). O 12tej sme povzbudili našich choručkých chlapcov a následne sme sa išli s tiež choručkým Rasťom rozbehať. Slnko pieklo o 1006 a ja som ľutovala, že som si nevzala šiltovku. Avšak 50min pred naším štartom sa spustila búrka, ktorá nás všetkých schladila a ako zázrakom ustála tesne pred štartom. Ako prvý odštartovali na jeden plavecky okruh muži a 5minút za nimi my ženy. Ani vo sne som nečakala , že sa nás tam toľko zíde a dokonca aj z rôznych kútov Európy. Plávalo sa mi z toho všetkoho najlepšie, celý čas som išla v skupine, bójku som videla vždy až keď som bola skoro pri nej. Potom nasledoval dlhýýý a dosť strmý prebeh do depa, kde som predbiehala jednu za druhou (asponň taký som mala pocit), tak som sa dostala do celkom slušnej skupinky. Na kole som to trochu pustila a na behu dobehla v priemernom čase. Inak to bol super víkend aj vďaka nášmu mentálnemu coachovi Patrikovi a nutričnému poradcovi Tomášovi, ktorí sa vzorne starali o všetky svoje 4 deti. Samozrejme aj Marošovi, ktorý sa za nami trmácal a veľmi sme ho nepotešili….
 

Photo credit: Realiz

komentárov