Challenge Venice v podaní Jurajka a Krisa

Jurajko a Kris si pred mesiacom dali prvý dlhý triaton tento rok v krásnych Benátkach na Challenge Venice. Pretek síce neprebehol podľa plánu, no chlapci si navzájom veľmi pomohli a prišli do cieľa ruka v ruke. Ako sa mali sa dočítate v ich slovách. :)
 
Kris: The signs throughout the preceeding week were not too good: Jurajko had major problems with his back, I was troubled with back pain and had serious problems with the gear shifting on my bike (which required the help of my wife, who drove back and forth to Oslany to get it repaired). Then my daughters missed their flight from London to Venice on Friday evening :).
 
The race then. The swim was one long straight line along the bridge which connects Venice with the mainland. It indeed was a very very long stretch, which took me 1 hour and 37 minutes, which is my slowest swim ever on the full distance. With quite some salt in my stomach, i was kicking off the bike leg. I was going in a good tempo of 33k per hour till km 27, when I got a flat tyre; not just flat in one place but in three actually! So no fixing with sealant or so; I had to wait till the technical guy with spare wheels came, which i think took something like 45 minutes (at least, it felt that long). Okay, getting going again to recover some of the lost time but that only lasted till km 53 when I overtook two people and one of them made a manoeuver in my direction and got stuck in my front wheel. Front wheel damaged and waiting for another spare wheel from the technical guy, which again took quite some time. I managed to restart my engine but having this setback for the second time was very tough to handle mentally. At that stage, it was clear that it would not be my day but that finishing the race was my main challenge and target. Finally, I managed to finish the bike in 6 hours and 33 minutes, which I consider a success given the hurdles I had to cross.
 
I started off my run quite well and met Jurajko on the 8th kilometer. My race suddenly had a new target, which was to run together with Jurajko and make sure that he would finish healthy and well. Despite the heat and Juraj´s returning big stomach aches and problems, we managed to finish the race together!! THAT was success! Sports success is nice but nothing beats the friendship run that we made out of the marathon; it was by far my nicest and most memorable race ever because of this episode! Thanks Jurajko for this tremendous experience!
 
I would like to thank the Sliacky family and the Arts family for their gigantic, generous and unparalleled enthusiasm before, during and after the race! It is thanks to you that we can do this and managed to pull this trick off! Also thank you Maroško for preparing us and supporting us, as well as the fellow Realiz athletes with whom we could train and who stretched our abilities.
 
Oh yes, the overall finishing time was 13 hours and 2 minutes but that is not so important :).
 
Jurajko: Všetko sa to začalo niekedy koncom leta 2016, po niektorom vydarenom tréningu s Krisom a Olim, keď som výnimočne s nimi vládal, niekto zahlásil (bol to Kris samozrejme): Jurajko, poďme na dlhý triatlon budúce leto. A ja, debil, pod vplyvom endorfínov z fajn tréningu som povedal: ok, prečo nie. A to bola zásadná chyba, v tom momente som bol v r… . Kris neváhal, spravil krátky prieskum a hneď sa aj prihlásil na Challenge do Benátok 12.6. No a ja som sa v zatmení mozgu zaregistroval tiež.
 
No a tak sa čas krátil a ja som si s čoraz väčšou panikou uvedomoval, že ten prúser sa blíži. Samozrejme Oli s Krisom trénovali ako zbláznení, každý easy bike s nimi bolel ako hovado a keďže Lucinka túto sezónu vypúšťa, bol som úplne stratený. No a tak som s nervami na konci, sadol s podporným teamom v piatok ráno do auta a s usmievavým Krisom, ktorý sa tvaril, že ideme na to obchodu sme vyrazili smer Benátky.
 
Všetko bolo fajn, zásoby gélov, soľných tabletiek, tyčiniek, nachystané, nalepené na biku. Brífing, odovzdané veci v depe, v nedeľu ráno 3:40 budíček, posledná kontrola v depe a vyrazili sme do mesta na štart. O pol 7 štart, plávalo sa mi úplne v pohode, plával som so skupinkou chalanov, čo podľa mňa technicky plávali dobre a stíhal som, takže fajn. Prvý naser bola tabuľa 1,5km, na ktorú som prišiel po 44minútach plávania, myslel som, že to je 1500m do konca plávania, pri nasledujúcej tabuli 2km som výrazne zosmutnel. A taký zosmutnený som prišiel do konca plávania vo veľmi dobrej konštelácii, ani unavený, iba trochu nasratý, že dlho. Prvé depo, pohoda, bike. Výborný pocit, na 60km prvá občerstvovačka, voda v obyčajnej fľaške s vodou, nie cyklistickej, zdrapol som aj cyklistickú a v zmysle headcoachových pokynov som si ju vylial na hlavu a za krk. Trošku chyba, nakoľko to bol slaný iont…nasratosť má poháňala až na 140km, kde som mal priemer cez 32/km/h no a pri poslednej vracačke do cieľa začal protivietor jak sviňa. Pri predbiehaní spolusúťažiacich sme svorne pindali a najfrekventovanejšie spojenie bolo fucking wind.
 
Druhé depo bolo menej veselé, tam som si už aj posedel a porozmýšľal, ako mi je ťažko na svete no a vyrazil. Plán bol desinu okolo hodiny, druhú tiež a druhú polovicu nejako dotlačiť. No prvá desina bola za 1:03 a na 13km začali štrajkovať črevá, ktoré štrajkovali každé 2km až do ciela. Po východe z jednej toy toyky som zbadal nasratého Krisa, ktorý ma normálne mal predbehnúť niekde v prvej polke biku. Ten mal defekt a ešte ďalšiu kolíziu, ktorú odnieslo predné kolo, ktoré musel vymeniť, čiže stratil čakaním na mechanickú pomoc tak 50 minút. Úžasný človek Kris, ktorý ma zbadal vychadzať popolavého zo záchoda, okamžite sa rozhodol, že pôjde so mnou až do konca behu. Vďaka a najmä vďaka nemu, rozprávaniu a podpore podporného teamu môjho aj Krisovho sme to nejako medzi toy toykami, kríčkami a občerstvovačkami nejako dopajdali.
 
No, celkom zaujímavá skúsenosť, myslím, že keď sa dalo absolvovať tento záhul, tak už sa nebojím absolútne ničoho.
Vďaka headcouch za plán stravovania, povzbudenia aj tréningov, obrovská vďaka Oli za tréningový sparing (v Klagenfurte zlomí 11 hodín určite !), no a Kris je kaoitola sama o sebe. Absolútne výnimočný človek, kamarát.
Môj support tiež top!!
 
Gratulujeme chlapci!
 
Photo credit: M. Sliacky

komentárov